Bolo to u vás s herectvom tak, že ste od narodenia boli často v divadle a pri nakrúcaní, tak to prišlo automaticky?
Naozaj som odmalička chodil do divadiel pozerať sa na dedka a na otca, hlavne na rozprávky, v ktorých hral otec. A párkrát som bol aj pri nakrúcaní, takže s herectvom som začal prirodzene. Keď sa naskytla možnosť ísť na kasting, išiel som a vybrali ma do reklamy na tatranky, po ďalšom kastingu som už hral vo filme Dom (2001). Odvtedy vždy prichádzajú príležitosti alebo idem na kasting.

​Čo na to hovorili Mariánovia Labudovia? Čiže starý otec a otec?
Ani dedko, ani otec ma do herectva nikdy netlačili, otec mi, naopak, zo srandy vravel, aby som to nerobil. Alebo ak veľmi chcem, tak v zahraničí. No neodhováral ma nejako vážne, skôr zo žartu. Tak ako ma netlačili, ani ma neodhovárali. Dedko bol herecká legenda, otec je výborný herec, ale bol to môj dedko a je to môj otec, najbližší ľudia, s ktorými som vyrastal.

Teraz aj vás bežne zastavujú ľudia, že chcú s vami fotky?
Áno, niektorí sú veľmi milí. Príde malé dievčatko, že sa chce odfotiť a to poteší. Lenže nájdu sa aj drzí ľudia a nemám rád, ak sa prestávame k sebe správať slušne. Bol som v centre mesta, prišiel za mnou otec s dcérou a otec na mňa: „Odfoť sa s ňou!“ Pôsobilo to ako príkaz, žiadne prosím, žiadne ďakujem. Samozrejme, že som vyhovel, neodmietnem fotku s dievčatkom len preto, že otec je nevychovaný, ale zamrzí to. Mal som pocit, že jej otec ma videl ako objekt, nie ako človeka, ktorý je rovnaký ako on.

Váš starý otec hral v divadle veľkú rolu Tisa, neskôr ju po ňom „zdedil“ váš otec. Je to strašne ťažký monológ, kde hodinu a dvadsať minút rozpráva. Vy ste niečo už „zdedili“ po vašom otcovi, nejakú úlohu?
Nie, v 18 rokoch som na začiatku, takže nebola príležitosť. Otec vždy pôsobil viac v divadlách a ja, naopak, viac pôsobím pred kamerou. Na Slovensku sa až tak často nestáva, že by sa nanovo nakrúcal ten istý formát alebo predstavenie. Mám predstavenie aj v Slovenskom národnom divadle, aj v Luduse, ale sú to roly, ktoré otec nehral. V SND hosťujem v Shakespearovej hre Veselé panie windsdorské, hrám Robina, páža. Hra Tiso je sen, to by som raz chcel zdediť po mojom otcovi tak, ako ju on zdedil po jeho otcovi. Samozrejme, nevieme, ako na tom budem s tvárou a postavou, lebo je to veľmi špecifická rola. Zahrať si však monodrámu je veľká výzva. Tiso je vysnívaný aj preto, že by rola zostala v rodine, ak s...