Prečo ste začali fotiť práve vlaky?
Fotím viac menej krajinky, no ľudí zaujali aj fotky vlakov. K železnici mám blízko odmalička, dedko bol železničiar, chodili sme za ním do práce, hrávali sme sa pri železnici, počítali sme vagóny. Keď som ako študent cestoval vlakom, začal som fotiť mobilom. Bavilo ma to, snažil som sa mať iný pohľad na svet a na fotkách to bolo vidieť.

​Preto ste začali cestovať po Slovensku a fotiť?
Najskôr som sa venoval grafike, robil som plagát napríklad pre Majka Spirita, bol som vtedy som aj pri jeho fotení, takže sa to okolo mňa stále točilo okolo fotografovania. S fotoaparátom to tak bolo vždy, aj keď sme chodili ešte na školské výlety. Komu dali fotoaparát? No mne, lebo som vraj technický typ. Tak sa to na mňa lepilo. Pri cestovaní som si začal požičiavať od rodičov kompaktný fotoaparát, od kamarátky zrkadlovku, a keď som videl, že fotky sa ľuďom páčia, kúpil som si ultrazoom, neskôr vlastnú zrkadlovku. Začal som cestovať vlakom po Slovensku, aby som si fotil pamiatky a cestu som využíval aj na fotenie vlakov. V týždni som chodil do školy a od piatka do nedele som cestoval. Aj v súčasnosti som v týždni v práci, cez víkendy na cestách.

Cestovali ste len tak? Ráno ste si povedali, že idete tam a tam a išli ste?
Nie. Mojím cieľom bolo precestovať najskôr všetky krajské a potom okresné mestá na Slovensku. Prvá cesta viedla do Trenčína, chcel som si odfotiť Trenčiansky hrad. Fotky z miest a vlakov som začal dávať na sociálne siete, spontánne vznikol projekt Fotocesty a prekvapilo ma, ako moje fotky ľudia zdieľali, bolo ich stále viac.

Prešli ste všetkých 79 slovenských okresov?
Chýba mi Dunajská Streda, cez ktorú som iba prechádzal. Ani neviem prečo, jednoducho sa mi zatiaľ do plánov nezmestila tak, aby som sa tam zastavil. Precestoval som však takmer každú železničnú trať na Slovensku.

Dá sa do každého slovenského okresného mesta cestovať vlakom?
Nedá. Stropkov a Svidník sú okresy bez železnice, tam sa vlakom nedostanete, takže som išiel autobusom.

Aké sú slovenské vlaky?
Veľmi rôzne, a keby som ich porovnal s európskymi, tak v niečom sú lepšie, v niečom horšie. Keď si na Slovensku sadnete do prvej triedy, máte zväčša zaručený komfort prvej triedy – dobré sedenie, prístup k elektrickej zásuvke, wifi, na severnej trase dostanete vodu. Prvou triedou som cestoval aj po Európe, často som však taký komfort ako v slovenskej prvej triede nemal.

Naozaj? Boli horšie vozne?
Prekvapilo ma, že prvá trieda mala napríklad staršie a menej pohodlné sedadlá. V niektorých prípadoch je aj naša druhá trieda komfortnejšia. Zistil som, že komfortná prvá trieda je viac-menej v rýchlovlakoch.

Zaujímavé, lebo na Slovensku sa na vlaky dosť nadáva, a často oprávnene.
Nadáva sa skôr preto, že štát sa roky nestaral o koľajnice, o trate, dokonca sa trate rušili a teraz nás to dobieha, vlaky aj preto zvyknú meškať. Železničnú infraš...