Aká je prvá rada, ktorú dávate pacientkam, keď sa u nich objaví karcinóm prsníka?
Nestrácať hlavu. Každý rok ochorejú tisícky žien, takže to nie je žiadna raritná situácia. Diagnóza je to však závažná, pretože by karcinóm mohol postúpiť ďalej do tela a stať sa nevyliečiteľným. Prístup musí byť racionálny, nádor treba zachytiť čo najskôr. Najhoršie je, keď si pacientka objaví nález v prsníku a strčí hlavu do piesku. Čaká, že sa to nejako vyrieši samo. To sa môže len zhoršiť. Zanedbaný nádor môže byť smrteľný. Onkológia je akútny odbor, čas hrá významnú úlohu. Pritom skorý karcinóm prsníka môže prebehnúť naozaj priaznivo, napríklad len ako kozmetická záležitosť. Pacientku zaťaží iba tým, že absolvuje operačný zákrok. Po ňom už ani nemusí nasledovať žiadna liečba alebo len hormonálna terapia.

​Kedysi ste povedali, že onkológia bývala len čalúnená predsieň pred krematóriom. Aké priaznivé sú dnes štatistiky vo výskyte karcinómu prsníka?
Síce sa stále zvyšuje počet pacientov, no klesá úmrtnosť. Dve tretiny žien sa úplne uzdravia. My onkológovia, aby sme mohli v tom veľmi náročnom odbore fungovať, musíme veriť, že to súvisí aj s našou liečbou. Zdá sa, že to tak naozaj je. Onkológia má trochu bipolárnu mýtizáciu. Ak sa povie rakovina, všetci sa boja smrti. Na druhej strane nájdete v médiách senzačné vyhlásenia, ako sa objavila zázračná metóda a nové perfektné lieky. Mohlo by to vyvolať dojem, že rakovina je banalita, ktorú vieme úplne vyliečiť. Pravda je niekde medzi. Cesta k záchrane čo najviac životov je dennodenná práca na všetkých faktoroch, ktoré ovplyvňujú osud pacienta. Úspech spočíva v kombinácii včasného záchytu choroby s perfektnou diagnostikou a prístupom k najmodernejšej liečbe.

Ako ďaleko je výskum, čo rakovinu spôsobuje?
Prišlo sa na veľa vecí, ale je to oveľa komplikovanejšie, než si ľudia dokážu predstaviť. Keď som sa popri onkológii začala venovať aj hematológii, kolegovia si zo mňa uťahovali, že na čo mi to bude. Odpovedala som, že až sa objaví liek na rakovinu, oni prídu o prácu, zatiaľ čo ja budem stále môcť počítať krvinky. Aj keď som sama tomu neverila. Dlho som si myslela, že pokrok bude iba v tom, že sa zhubné nádory budú rozpadať na menšie podskupiny podľa toho, na akú liečbu môžu reagovať. Výskum totiž nachádza na povrchu alebo vnútri nádorových buniek rôzne terče, na ktoré možno liečbu zamerať. Teraz sa však zdá, že sa objaví aj nejaký zásadný mechanizmus, ktorý rakovinu spôsobuje. A raz azda aj univerzálny liek.

Ako by ten liek mohol vyzerať?
Jednou z ciest by mohla byť imunoterapia, ktorá by pomohla organizmu vyrovnať sa s nádorom. Dnes už existujú lieky, ktoré dokážu znovu zapnúť nádorom vypnutú imunitu. Lenže majú veľa nežiaducich účinkov a fungujú len u malej časti pacientov, čo by neprekážalo, keby sme vedeli, ktorá časť to je. Bohužiaľ, musíme si to vyskúšať za cenu nežiaducich účinkov u mnohých pacientov. Teraz paralelne objavili vedci v Standforde a naši kolegovia v Českých Budějoviciach možnosť aplikovať lieky povzbudzujúce imunitu priamo do nádoru, a tie potom nádor samy zlikvidujú. Oba tímy idú rovnakým smerom, líšia sa len používanou látkou. U zvierat to funguje fantasticky, v Amerike už prebiehajú prvé skúšky na pacientoch a vyzerajú nádejne. Ďalšou cestou je zabrániť nádoru v metastázovaní, čo je dôvod jeho zhubnosti. Z nepatrného ložiska, ktoré by vôbec nikomu nemuselo prekážať, sa nádor rozšíri do celého tela a je nevyliečiteľný. Keby to nevedel, bolo by vyhrané. Bola by to cesta, ako zrušiť onkológie ...