Počul som, že koreňová zelenina a brokolica alebo karfiol vyťahujú z pôdy najviac škodlivých látok, napríklad pesticídy, a že ak sa niečo oplatí kupovať v bio kvalite, tak potom práve tieto plodiny. Čo si o tom myslíte?
S tým súhlasím. Aj preto, že sú to plodiny, ktoré sa ťažko pestujú bez použitia pesticídov. Ale chcem zdôrazniť, že žijeme v mieste a čase, keď sa potravín nemusíme báť. Len naozaj ojedinele sa stáva, že u nás niekto zomrie v dôsledku požitia nejakej jedovatej potraviny. Ak sa to stane, môže za to väčšinou človek – napríklad metanolová kauza a pančovanie alkoholu. Podobne v Číne, kde pančovali sušené mlieko melamínom (toxická látka, ktorá sa používa pri výrobe umelých hmôt a priemyselných hnojív; niekedy sa melamín nezákonne pridáva do potravín, aby maskoval nedostatočný obsah bielkovín, pozn. red.). V celej Európe funguje systém RASFF – včasné varovanie pred škodlivými potravinami. V minulom roku má Česko po Číne najviac zachytených potravín. Čína mala 27 oznámení, my 21, Poľsko 20, Taliansko 12, Nemecko 8.

​Ktorých potravín sa to týka?
Okrem ovocia a zeleniny napríklad aj doplnkov stravy, obilnín a pekárenských výrobkov, orechov, mäsa, mäsových výrobkov, rýb a rybích výrobkov, hotových jedál... V týchto potravinách sa vyskytovali napríklad mykotoxíny, mikroorganizmy, ťažké kovy, rezíduá pesticídov, alergény a tak ďalej. Ich konzumácia väčšinou neznamená nič fatálne. Málokto je v našich končinách hospitalizovaný napríklad so salmonelou alebo s listériou. Častejšie sa otrávime skazenými morskými plodmi, napríklad ustricami. No podľa štatistík sa každý z nás v Európe nakazí raz za tri roky mikroorganizmami z potravín. Väčšinou však ide o mierne príznaky – hnačky alebo vracanie. A môžeme to chytiť nielen z mliečnych výrobkov a mäsa, ale takmer zo všetkého. Polovica tých chorôb je vírusových, to sú tie takzvané črevné chrípky. Nakazíte sa prípadne aj kvapôčkovou infekciou, no najmä z jedla. Človek napríklad kýchne na čerstvú zeleninu a vy si to odnesiete domov.

Hovorili ste o hrozbe plytvania potravinami...
Celosvetovo sa vyhodí približne tretina potravín. Tam je obrovský potenciál. To je jedlo pre dve miliardy ľudí. Vždy sa bude vyhadzovať, ale pri troche vôle sa môžeme dostať napríklad na desať percent. Vyhadzovanie je nielen strata pre konzumenta, ktorý za to utratil peniaze, ale aj pre spoločnosť. Napríklad taký zemiak musel niekde vyrásť, zabral na poli plochu, aplikovali sa na neho hnojivá, pesticídy, prejazdila sa kvôli nemu nafta. To všetko sa s tým zemiakom vyhodí do koša. Vyhadzovanie potravín je teda zároveň záťaž pre životné prostredie. To je dobré si uvedomiť.

Vy potraviny vôbec nevyhadzujete?
Bývame v byte, ale máme v ňom vermikompostér (kompostovanie v interiéri pomocou dážďoviek, pozn. red.). Väčšinu bioodpadu spracúvame v ňom. Vyhadzujeme asi najviac šupiek, tie sa ďalej ťažko spracúvajú.

To predsa nie je plytvanie.
Keď uvaríte zemiaky v šupke a olúpete ich až potom, vyhodíte tej biomasy oveľa menej, než keď ich ošúpete, alebo dokonca okrájate surové.
Mal som na mysli, či vyhodíte napríklad exspirovaný jogurt alebo skazenú salámu.
To sa u nás často nestáva. Sme päťčlenná rodina, takže väčšinou prídeme do fázy, keď je chladnička takmer prázdna a zjedia sa aj posledné zvyšky. Prevenciou proti vyhadzovaniu sú vlastne jednoduché triky – keď idete nakupovať, pozrite sa, čo máte v chladničke, nech si to neprinesiete ešte raz. Treba dodať, že bezpečnosť našich potravín je aj z hľadiska trvanlivosti na veľmi vysokej úrovni. Je zaznamenaných len veľmi málo ochorení po konzumáci...