Čím sa zaoberá experimentálna onkológia?
Zaoberá sa výskumom dejov, ktoré sa odohrávajú v nádorovej bunke pri vzniku rakoviny a aj počas procesov progresie, keď takáto bunka nadobudne schopnosť metastázovať. Skúma postupy, ktoré by mohli byť účinné na zamedzenie nádorovej choroby, vyvíja modely na testovanie chemoterapeutických látok a iných typov protinádorovej liečby.

​Na čo konkrétne sa zameriavate vo svojom výskume?
Venujeme sa štúdiu vlastností nádorových buniek a faktorov mikroprostredia v nádorovom tkanive, ktoré ovplyvňujú ich správanie. Skúmame mechanizmy, ktorými znížená hladina kyslíka a zmeny v acidobázickej rovnováhe prispievajú k agresívnym vlastnostiam nádorových buniek. Snažíme sa porozumieť, ako sa zmení ich metabolizmus, ako získavajú schopnosť pohybovať sa a infiltrovať do okolia. V podstate skúmame základné deje v nádorovej bunke, hľadáme, kde sú kritické body, ktoré by mohla zasiahnuť protinádorová liečba, a zároveň vyvíjame nové liečebné stratégie.

Je pravda, že všetci máme v sebe rakovinu a je len otázkou „náhody“ či času, kedy sa „rozbehne“?
V našich organizmoch vznikajú pri delení buniek chyby vedúce k mutáciám, ktoré môžu zmeniť ich vlastnosti na nádorové. Takto zmenené bunky zväčša neprežijú, pretože náš imunitný systém ich zničí. Ak sa však rakovina prejaví, nie je to dielo náhody, ale skôr výsledok súhry okolností, napríklad vplyvu vonkajšieho prostredia a celkového zdravotného stavu človeka. Je známe, že k vzniku rakoviny môže prispieť znečistenie prostredia chemickými látkami, ale zvýšené riziko rakoviny majú aj ľudia, ktorí fajčia a trpia chorobnou obezitou.

Často sa spomínajú biomarkery. Čo je to vlastne biomarker?
Je to znak vnútri alebo na povrchu nádorovej bunky, alebo v telesnej tekutine. Tento znak má väčšinou bielkovinovú povahu, ale môže to byť aj nukleová kyselina.

Dalo by sa povedať, že biomarker sa nachádza tam, kde nemá čo robiť?
Väčšinou áno. Niektoré biomarkery sú však prítomné aj v zdravých tkanivách, ale v chorom tkanive sa zmení ich hladina, aktivita alebo štruktúra. Ak hovoríme o biomarkeri choroby, je to vlastne varovanie, signál, že choroba je prítomná.

Čo všetko sa dá z biomarkera vyčítať?
V závislosti od toho, o aký biomarker ide, sa napríklad dá zistiť typ ochorenia. Pri rakovine poznáme rôzne biomarkery, iné sú pri karcinóme prsníka, iné pri nádoroch hrubého čreva alebo pľúc. Niektoré biomarkery sa však nachádzajú u viacerých typov nádorových tkanív. Veľká väčšina pevných nádorov je napríklad postihnutá hypoxiou – nedostatkom kyslíka, takže majú spoločný biomarker hypoxie. Podľa neho vieme, že rakovina je prítomná, ale nepoznáme jej typ. Kombinácia znakov nám však môže poskytnúť presnejšiu informáciu, preto sa v praxi zisťujú viaceré biomarkery súčasne.

Každá bunka je „naprogramovaná“ na určitý čas, potom nastáva bunková smrť. Rakovinové bunky sú však akoby nesmrteľné. Ako sa to celé začína?
Po mnohých rokoch skúmania bolo formulovaných šesť základných vlastností rakovinových buniek a takzvaná nesmrteľnosť je jednou z nich. Je to spôsobené tým, že nádorové bunky majú poruchu v programe, ktorý kontroluje ich životnosť. Majú poškodené gény, ktoré túto kontrolu „robia“. Dá sa to prirovnať k hraniciam, kde nie je nijaká kontrola a ľudia voľne chodia hore dole. Takáto bunka neodpovedá na signály, ktoré majú vyvolať jej smrť. Donedávna panovala predstava, že rakovina je choroba, ktorá vzniká preto, lebo sa bunky abnormálne rýchlo množia, ale to je iba jedna strana mince. Na druhej strane aj menej umierajú, pretože sa veľmi dobre prispôsobujú nepriaznivým podmienkam.

Čo spravia?
Dokážu napríklad zvýšiť produkciu rastových faktorov, ktorými podporujú vlastné delenie. Ich rýchlym množením vzniká nádorová masa, ktorá rastie a naráža na priestorové obmedzenie okolitého normálneho tkaniva a tiež na nedostatok výživy a kyslíka, pretože existujúca cievna sieť nezabezpečí ich dostatočné zásobenie krvou. V takomto stresujúcom prostredí niektoré nádorové bunky spustia program, ktorým získajú agresívne vlastnosti. Pomocou nich dokážu stimulovať tvorbu nových ciev, zabezpečiť si prísun živín a kyslíka, zmeniť svoj metabolizmus, pohybovať sa. Nedávno sa dokonca zistilo, že medzi nádorovými bunkami prebieha akýsi súboj – takzvaná entóza –, vzájomne sa môžu pohlcovať a z pohltených buniek čerpať živiny, pričom víťazia tie najagresívnejšie a najodolnejšie. Je to taká mikroevolúcia v nádorovom tkanive. Tieto agresívne bunky sú tiež invazívne a vďaka tomu dokážu uniknúť z nádorového tkaniva.

Vtedy vznikajú metastázy?
Áno, invazívnosť je predpokladom vzniku metastáz.

Takže, ak by rakovina svojho hostiteľa nezničila, žila by ďalej?
To je stratégia nádorových buniek, využiť organizmus na vlastnú nesmrteľnosť. No v prírode sa všetko raz skončí, so zánikom organizmu zaniká aj rakovina v ňom. Niektoré typy rakoviny však majú v sebe dedičný komponent a presadia sa tým, že zárodočné – pohlavné bunky prenesú predis...