Ľudia oddávna využívali halucinogénne drogy na šamanské či liečiteľské účely. V čom je najväčšie riziko ich užívania?
Prírodné halucinogény sú také staré, ako samo ľudstvo. Ľudia ich skúšali spôsobom pokus – omyl, ako kozy, ktoré objavili kofeín. Jednoznačne však spôsobujú vznik závislosti.
Dlhé roky sa však tvrdilo, že od halucinogénov nevzniká závislosť. Prečo sa to zrazu zmenilo?
Psychotropné látky (PL) majú rozdielnu chemickú štruktúru a pôvod, preto je ich najjednoduchšie rozdelenie podľa účinku – stimulujúce, tlmiace a halucinogénne. Od všetkých vzniká závislosť bez rozdielu účinku. Myslím si, že ku zmene názoru nedošlo, len sme získali iné poznatky a skúsenosti. Zmenil sa aj podstatne obsah účinných látok, napríklad v marihuane z okolo 2,5 percenta THC k mnohonásobne vyššiemu v súčasnosti.
Takže užívatelia môžu mať aj abstinenčné príznaky?
Samozrejme. V Medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD – 10) sa vymenúva šesť kritérií na drogovú závislosť: želanie alebo nútenie ku konzumu – craving, obmedzená schopnosť kontrolovať konzum, abstinenčný syndróm po vynechaní drogy, dôkaz tolerancie – dávka sa musí zvyšovať, prevaha konzumu drogy nad inými záujmami, trvajúci konzum napriek negatívnym dôsledkom. Ak sa zistia tri z týchto kritérií, dá sa predpokladať závislosť od psychotropných látok.
Ako v organizme funguje psychoaktívna zložka THC, ktorú konope obsahuje? Na čo všetko pôsobí?
V tele máme vyše deväťdesiat receptorov, takže THC ovplyvňuje takmer celý organizmus. Predovšetkým však najmä centrálnu nervovú sústavu – psychiku, a preto sa marihuana alebo hašiš zneužívajú. V ľudskom mozgu existuje celá skupina kanabinoidných neurotransmiterov – prenášačov – a receptorov. Rovnako ako aktívna zložka ópia – morfín – viedla k objaveniu endorfínov, tak i aktívna zložka konope – delta-9-tetrahydrokannabinol – viedla k objavu endokanabinoidov v mozgu (telo si ich produkuje samo, pozn. red.). Endokanabinoidy v mozgu pôsobia ako neuroprotektívne látky (neuroprotektívny – ochranný účinok na nervovú sústavu, pozn. red.).
Aký je rozdiel medzi marihuanou a hašišom? Ľudia si totiž často pletú pojmy a všetko z indického konope považujú za marihuanu.
Pôvod aj účinky sú rovnaké. Najčastejšie sa zneužívajú usušené kvety s okvetnými lístkami samičej rastliny konope, ktoré sú najčastejšie zmiešané s väčšími listami. To je marihuana, ktorá sa fajčí, ale dá sa aj konzumovať. V Česku dokonca vyšla kniha Pečieme, varíme s marihuanou. Hašiš sa získava spracovaním zrelých kvetov samičej konopnej rastliny – mlátením alebo preosievaním cez pletivo či tkaninu s drobnými okami. Čo sa týka dizajnu, hašiš, ktorému sa hovorovo vraví čokoládka, naozaj pripomína čokoládu. Má vyšší obsah THC než klasická marihuana. Ľudovo sa hovorí, že je to živica z marihuany.
Mnohí bojujú za zlegalizovanie marihuany. Vy by ste boli za?
Pamätám si, čo spravil suchý zákon v Rusku a čo spravila prohibícia v Amerike, čiže nie je dobre ani tak, ani tak. Ani zákaz, ani prílišná benevolencia. Čo by som však spravil, je, že by som marihuanu dekriminalizoval, ako už spravilo dvanásť členských štátov EÚ. Užívateľ môže mať pri sebe minimálne množstvo, teda jednu americkú uncu – asi 28 gramov. U nás je nulová tolerancia, síce sa na to pozerá už trochu inak, ale ak vám nájdu dve cigarety, môžete podľa platného zákona dostať podmienku.
Ako sa robia kontroly, či človek užil marihuanu?
Dá sa to zistiť zo slín, THC je „zákerák“, ten totiž zostane aj niekoľko dní až týždňov v tele pozitívny, najmä u chronických závislých. Naši policajti zatiaľ netestujú nijaké drogy na mieste, no o pár mesiacov by mali dostať testery na šesť druhov návykových látok. Zatiaľ pri podozrení na užitie drog musia dotyčného zobrať na odber biologického materiálu. V Česku majú možnosť hneď vyšetriť podozrivého, napríklad pri cestnej kontrole. Majú tam zákon, že keď zistia pozitivitu, zadržia vám vodičský preukaz. Vy máte právo sa do dvoch týždňov odvolať. Na vlastné náklady sa dať vyšetriť, či máte hladinu, ktorá je udávaná ako ovplyvňujúca psychiku. Ak sa dokáže, že hladina THC bola v organizme nižšia ako táto, vrátia vám vodičský preukaz.
Na čo všetko sa dá marihuana využiť?
Takmer na všetko. Tak ako sa celý pštros dá zužitkovať, dá sa využiť aj marihuana. Je to výborný izolant, dá sa z nej vyrobiť plátno, papier, laná, pohonné látky...
A liečebné účely?
V prvom rade pomáha pri bolesti, nevoľnostiach, u onkologických pacientov, pri skleróze multiplex, fantastický efekt má na Parkinsonov syndróm, mierni tras rúk, zaberá pri hojení úrazov miechy... Synteticky sa dajú pripraviť jednotlivé účinné zložky napríklad THC alebo nejaké iné zložky marihuany. Účinnosť je však nižšia, marihuana obsahuje celý komplex účinných látok. Je v nej veľa aktívnych látok. Desiatky.
Prečo sa to v medicíne nevyužíva?
Využíva sa, ale nie na Slovensku. U nás sa oficiálne predávajú povzbudzujúce nápoje s obsahom marihuany, ale netuším, aký majú obsah účinných látok. Dá sa kúpiť aj konopné pivo, masť na bolestivé miesta a podobne.
Využíva sa teda marihuana v niektorých krajinách ako legálny liek?
V mnohých. Napríklad už aj v Česku. Kúpite ju tam v lekárni, samozrejme, na predpis a je veľmi drahá. Vo svete je niekoľko štátov, ktoré majú marihuanu, ako aj synteticky pripravené lieky, a je v oficiálnom – národnom – liekopise.
Prečo sa nevyužíva aj u nás?
Lebo medveď. U nás je nulová tolerancia. V Československu sa už v roku 1954 konala v Olomouci konferencia o liečebnom využití konope na tému „Konope ako liek“. Využitie látok z konope v súčasnej medicíne je pomerne široké, aj keď niektoré indikácie sú stále diskutované pre nežiaduce vedľajšie a psychotropné účinky.
Laické liečenie by však na druhej strane nemuselo dopadnúť dobre, však?
Ono obyčajne ani dobre nedopadne, pretože ľudia so sebou často dokážu robiť doslova sprostosti na základe „zaručených“ rád. Zaujímavé je, že našinec uverí skôr nedôveryhodnému zdroju ako odborným radám lekára.
V posledných desaťročiach mnohí mladí užívatelia presedlali na syntetické drogy. V čom je ich riziko iné oproti marihuane a opiátom?
Syntetické drogy v súčasnosti zažívajú obrovský boom, ja som presvedčený, že každý deň vznikne nejaká nová syntetická droga. Hovorí sa im dizajnérske drogy, lebo sa podobajú na známe drogy, ako je napríklad kokaín. Ak by ste trebárs chceli pestovať marihuanu, potrebujete svietiť, kúriť a polievať. No najmä svietiť a kúriť, pretože energetická náročnosť je veľmi veľká. Každý deň nad Slovenskom lieta helikoptéra s termokamerou alebo elektrárne hlásia, že sa niekde začali rýchlo „točiť“ hodiny na dome „č. 46“, a tak by vás veľmi ľahko našli. Na syntetické drogy sú suroviny a aparatúra veľmi jednoduché, zdroj pseudoefedrínu máte v každej lekárni. Takže, čo je jednoduchšie?
Chémia je úžasná vec, máte niečo, pridáte kvapku niečoho iného a vznikne niečo úplne nové... Čo všetko je takto možné vytvoriť?
Máte napríklad amfetamín, pridáte dve metylové skupiny a už to nemá len stimulujúci účinok, ale je z toho extáza a spôsobuje to halucinácie. Takisto liek proti parazitom. Trochu sa s ním pohrali a vznikla diskotéková droga. Takže s tým naozaj nie je problém. Nezabudnem na jedného vysokoškoláka, čo sme ho tu mali hospitalizovaného. Mal ťažké abstinenčné príznaky, frajerka mu priniesla drogy a my sme ho ťahali zo záchoda. Najviac sa bál o svoj noteštek, kde mal popísané vzorce a chemické rovnice, ako sa čo vyrába. Alebo raz sa dvaja chemici stavili, že vyrobia drogu z odpadu z Dimitrovky a napokon ju skutočne aj vyrobili.
Dá sa teda povedať, že ingrediencie sú na každom kroku?
Napríklad v prírode, ale i v domácnosti. Jeden môj český kolega farmakológ vyskúšal na sebe všetko, čo vyrobil.
A vy?
Ja nie, teda okrem alkoholu (smiech). Mám na drogy averziu.
Prečo sa k nám dostali syntetické drogy?
Sú lacné, ľahko sa vyrábajú. Ak totiž niekde v garáži vyrábate amfetamín, nikto vás nenájde. Malá molekula, malé množstvo, stačí vám malý priestor. Vypestovať marihuanu nie je také ľahké. Máte samčie a samičie rastliny, ak sa vám pomiešajú, prídete o celú úrodu. Nedávno boli na juhu Slovenska problémy s herbou – syntetickým THC. Viete, prečo začali na východnom Slovensku neprispôsobiví občania opäť fetovať?
Netuším. Prečo?
Toluén je lacnejší ako alkohol. Alkohol vypijú dospelí a „chudákom deťom“ ostane toluén. Liter stojí niečo vyše dvoch eur a bohato stačí pre štyroch.
Na syntetických drogách je najzákernejšie to, že nikto vlastne nevie, čo všetko môžu spôsobiť. Je to tak?
Napríklad pri morfíne je základom ópium, výťažok z makovíc, takže účinky ópia sú známe tisícky rokov. Odvar z makovíc sa kedysi bežne dával deťom na spanie. Pri syntetických drogách nikto netuší, čo v nich je. Nikto nekontroluje ich obsah či množstvo účinnej látky. Nepodliehajú kontrole ŠÚKL-u (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn. red.), pri nich nevieme ani ich silu. Mali sme niekoľko úmrtí, keď sa vyrobila extáza, ktorá mala slabší účinok. Užívateľ si dal jednu, nič. Druhú, nič. Tretiu, nič. Dal si štvrtú tabletku a umrel.
Čo bolo príčinou smrti?
Pri amfetamínoch zlyhajú najčastejšie obličky, pri extáze sú dve formy. Prvá forma je taká, že pretancujete celý víkend, nepijete, nespíte a zrazu dostanete vysokú horúčku, ktorá nereaguje na bežné lieky. Alebo môžete zomrieť okamžite na zlyhanie obličiek alebo multiorgánové zlyhanie. A aby sa na diskotéke minulo viac drogy, sú všetky vodovody odstavené. Kedysi to tak robili. Raz ma kolegovia nahovorili na diskotéku, ale už nikdy viac. Tých stodvadsať decibelov mi stačilo.
Ak vám na oddelenie privezú človeka, ktorý si dal na diskotéke nejakú tabletku, dokážete zistiť, o čo išlo?
Dá sa spraviť analýza, technika pokročila, takže v laboratóriu to dokážu zistiť aj z minimálneho množstva. A potom stará dobrá medicína – klinické príznaky.
Dostávajú sa k nám mnohé syntetické drogy a nikto nevie, čo obsahujú. Nie je to šialenstvo zjesť nejakú tabletku, o ktorej kamarát povie, že je to podobné extáze, a pritom ani netuší, o čo ide?
Ľudia sú v tomto hlúpi. Ak ju donesie kamarát a povie, že je to fajn, všetci mu automaticky dôverujú. Už sa stalo, že zabíjala úplne malá polovička tabletky, o ktorej vraveli, že je „podobná“ ako extáza.
Ako rýchlo môže človek zomrieť?
Aj do hodiny po užití.
Stále sa hovorí o predávkovaní, odborníci upozorňujú na riziká... Aká je vlastne prvá pomoc, ak niekto odpadne, lebo si niečo „dal“?
Zo všetkých evidovaných otráv v Národnom toxikologickom centre otravy drogami predstavujú asi 1,2 percenta zo všetkých otráv. Prvú pomoc treba, samozrejme, podať podľa aktuálneho stavu. V prípade bezvedomia je dôležitá základná resuscitácia, aby sa obnovili životné funkcie: dýchanie do pľúc, masáž srdca a zavolať rýchlu zdravotnícku pomoc. Ak sa preberie, podať tekutiny, samozrejme, vodu, v nijakom prípade alkohol.
Dá sa predávkovať aj marihuanou?
Áno. Rovnako ako sa dá prefajčiť.
Nie tak dávno sa vravelo, že marihuanou a LSD sa nedá predávkovať...
To nie je pravda, všetkým sa dá predávkovať. Mnoho ľudí ma presviedčalo, že závislosť od marihuany neexistuje a oni môžu prestať, kedy chcú. Boli to ľudia, ktorí si neuvedomovali, že sú vlastne „chorí“. Boli však vnútorne presvedčení, že to zvládnu, že nad drogou vyhrajú. Bez pomoci však nemajú šancu...
Dá sa vôbec určiť, kto má nábeh na drogy?
Nemôžeme povedať, že existuje nejaká špecifická osobnosť, ktorá by bola predurčená na to, že siahne po droge. Dá sa povedať, že marihuana je relatívne bezpečnejšia ako alkohol, pretože pri alkohole je oveľa väčšia pravdepodobnosť a rýchlosť vzniku závislosti. Svedčia o tom aj počty liečených zo závislosti od alkoholu a marihuany.
Ak je to tak, prečo sa nedáva väčší dôraz na alkohol a spoločnosť ho toleruje?
Alkohol je na Slovensku drogou číslo jeden. Je však oficiálne vyrábaný a distribuovaný. Je veľmi ľahko dostupný. Abúzus – závislosť od alkoholu je spoločensky do určitej miery tolerovaná. Boj proti jeho nadmernej konzumácii je u nás dlhodobý. Zas sa však môžeme vrátiť k úvodu: prohibícia v USA, suchý zákon v Rusku...
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva SR – v rámci účelovej dotácie na podporu protidrogových aktivít pre rok 2019.