Dostatok jedla, pohodlie a technológie usadili veľkú časť sveta na zadok – pred televízory, počítače, alebo len tak. Pre organizmus má však nízka aktivita katastrofické následky. Vedúci Oddelenia výskumu porúch metabolizmu v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied Mgr. JOZEF UKROPEC, DrSc. (46) hovorí, že dve tretiny ľudí majú nedostatok pohybu a výsledkom je zníženie kvality života, choroby, bolesť, predčasné úmrtia. Ako fyzická aktivita zlepšuje pamäť? A je dobré, ak sa vám pri cvičení rozbúcha srdce?

Téma

​Zvieratá zvyčajne buď stoja, alebo ležia, ale sedia len málo. Dá sa to preniesť na ľudí tak, že človek by mal čo najmenej sedieť?
Ide o to, ktoré zvieratá. Srnu naozaj sedieť nevidíte, no ak myslíte predátory, tak tie veľa ležia a veľa spia. Človek je jedným z najväčších predátorov, a sedavému spôsobu života sme sa prispôsobili dokonale. Naše telo je však stvorené pre pohyb a naši predkovia boli fyzicky veľmi aktívni lovci a zberači, ktorí nemali vždy dostatok potravy. Preto sa aj naše telo stále pripravuje na obdobie nedostatku a energiu skôr uskladňuje, ako by ňou malo plytvať. Navyše obdobie nedostatku alebo len 12- a viachodinové lačnenie je pre väčšinu z nás nepredstaviteľné. Nadbytok energie pritom nevyvažujeme dostatkom pravidelného štruktúrovaného pohybu, čiže cvičením, s takou intenzitou, ktorá by nám prinášala zdravotné benefity a chránila nás pred metabolickými, kardiovaskulárnymi, neurodegeneratívnymi či nádorovými ochoreniami. Nájsť priame prepojenia medzi pohybovou neaktivitou a všetkými týmito chorobami nie je ťažké.

Zomierame na sedenie?
Ľudia v modernej spoločnosti často zomierajú na nedostatok pohybovej aktivity. Ťažko si predstaviť, že zomierame na sedenie, ale predčasne zomierame na choroby spojené s procesmi, ktoré sa v nás odohrávajú, ak len sedíme alebo sa vôbec intenzívne nehýbeme. Hovorí sa, že sedenie je nové fajčenie. Platí to?
Sedavosť a nedostatok pohybovej aktivity sa spájajú s nízkou zdatnosťou, a tá sa týka celého tela, dokonca jednotlivých buniek. Pekne to ukázala jedna zo základných prác profesora Stevena Blaira, ktorý objektívne vyšetril fyzickú zdatnosť u tisícov ľudí a zistil, že ak niekto fajčí, má vysoký cholesterol či hypertenziu, ale je fyzicky zdatný, riziko chorobnosti a predčasnej úmrtnosti je u neho ešte stále o niečo vyššie ako u človeka, ktorý nefajčí, nemá vysoký cholesterol ani hypertenziu, ale necvičí, čiže nie je fyzicky zdatný. Fyzická zdatnosť je niečo, čo by mnoho lekárov veľmi rado zmeralo v krvi, ale nie je to také jednoduché. Na presné meranie zdatnosti dnes stále používame záťažové testy, ktoré sa pre prístrojovú a časovú náročnosť robia len v špecializovaných centrách. Nájsť jedinečný molekulárny marker zdatnosti v krvi, ktorý by definoval funkčnú kapacitu celého organizmu, teda jeho pripravenosť čeliť fyzickej záťaži, ale aj ochoreniam, nie je vôbec ľahké.

Podľa niektorých údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je štvrtou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia fyzická neaktivita. Môže to byť pravda?

Nedostatok pohybu je podľa mnohých zdrojov významným rizikovým faktorom chorobnosti a úmrtnosti na chro...