Sledujte nás na Instagrame

@tyzdennik_temaFacebook
12.07.2020, 00:00

Česi sú zatrpknutí. Slováci sú rovní, hovorí frontman legendárnej českej kapely

  • „Budete v tejto pojazdnej obývačke vôbec prvá dámska návšteva,“ víta ma OLDA ŘÍHA (72), frontman legendárnej kapely Katapult, pred svojím domom za Prahou, než nastúpime do zrenovovaného karavanu, v ktorom sa potom rozprávame.
  • „Je z roku 1995. Nemecká práca, taliansky podvozok. Manželka hovorí, že je to pánsky klub. Má to vnútri takú rockovú energiu a prináša nám to absolútnu slobodu – On the Road, na ceste. Ako v Amerike. Cestujeme v tom na koncerty hlavne v noci. Ja šoférujem, ševelí kazeta a chlapci spia. Som na celoživotnom turné. Už 45 rokov na ceste. Až do tohtoročného marca. To sme už kvôli tej čínskej chrípke nevyšli,“ hovorí spevák kapely Katapult.
  • Tá kedysi, aj v ére veľkej slávy skupiny Olympic, vyhrala dvakrát anketu Zlatý slávik (1979, 1980) a album s názvom 2006 (s hitmi Až, Slobodárna, Dvě růže krepový, Len jednou dostat šanci alebo Vojín XY hlásí příchod) si kúpilo asi 250-tisíc ľudí. Zároveň ju neznášali kritici a komunistické úrady...
Česi sú zatrpknutí. Slováci sú rovní, hovorí frontman legendárnej českej kapely
Zdroj: Mafra/David Neff

Viete, že mi v niečom pripomínate Micka Jaggera z Rolling Stones?
No určite sa naňho nepodobám (smiech).

Máte podobnú muzikantskú charizmu...
Skôr o sebe hovorím, že som „robotník rokenrolu“. Pre rokenrol totiž urobím čokoľvek. A robotník preto, že sedím na ôsmich stoličkách. Som majiteľ firmy, manažér, road manažér (zaisťuje koncertné turné od A do Z, pozn. red.), producent, skladateľ, gitarista, konferencier, vodič nákladiaku...

Keď sme pri tom rokenrole – dajú sa muzikantské podmienky, aké boli u nás a v Amerike, vôbec v niečom porovnať?
V niektorých veciach áno, v iných vôbec. Rolling Stones, AC/DC, Led Zeppelin... všetky tieto kapely zo 60. rokov začínali úplne rovnako ako my v Česku. Teda zatiaľ čo oni v slobodných podmienkach, my v politickom tlaku. AC/DC prileteli z Austrálie do Londýna a všetci ich tam mali za „dedinských balvanov“. Pokrikovali na nich: „Vráťte sa domov! Choďte do riti!“ Led Zeppelin prišli z Anglicka do Ameriky a tam sa ich pýtali: „Čo tu chcete s tou rinčiacou muzikou robiť?“ To nepochopenie bolo podobné, aké sme u nás zažívali s Katapultom. Keď sme prišli z Plzne do Prahy, podávali si nás novinári podobne ako AC/DC v Londýne. Aj my sme mali robotnícky pôvod, chudobní, spolu sme aj bývali a jedli cesnačku s hriankami. Boli sme parťáci, kamaráti, chuligáni a dokázali sme u nás to, čo vo svete slávne kapely. Len v iných podmienkach. My pod politickým tlakom, oni pod tlakom celosvetovej konkurencie. A to bolo tiež drsné. Keď sme neskôr hrali ako predkapela Deep Purple alebo Status Quo, všetko som to pochopil. Keď Katapult prvýkrát vystúpil pred Deep Purple v pražskej športovej hale a ich manažment videl, aký máme u publika úspech, ako s nami diváci spievajú, vypli nám svetlá a stlmili zvuk. To tí muzikanti ani nevedeli. Manažéri jednoducho strážili konkurenciu. Tá ich sloboda je vykúpená tým šialeným tlakom, pod ktorým neustále žijú. Keď sme potom spoznali muzikantov osobne, boli to normálni chalani ako my.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.