Ničia nám mobily život?
Mobily samy o sebe v mnohých prípadoch pomáhajú, lenže sú zároveň portálom k digitálnemu svetu, ktorý nám v prevažnej väčšine prípadov nepomáha ani trochu. A je pohlcujúci. Viac ako polovica ľudí používa mobily hlavne na to, aby hrali videohry alebo trávili čas na sociálnych sieťach. A pretože sú to hodiny denne, je to portál veľmi nebezpečný. Moderné technológie a sociálne siete totiž fungujú na úplne inom princípe, ako sme boli zvyknutí. Vstrebávame z nich informácie na základe toho, ako veľa dopamínu nám dávajú, čo je droga šťastia, ktorá sa vyplavuje v mozgu. To sa napríklad deje, keď dostaneme „lajk“ na Facebooku.

​Po šťastí však túži každý, nie?
Lenže dopamín je látka, ktorá ručí za slasť, no tiež za závislosť A všetky titulky, symboly a vety sú na sociálnych sieťach sformulované tak, že máme podobný pocit, ako keď sme v kasíne. A zásadné je, aby sme mali potrebu sa k nim stále vracať. Je to úplne rovnaký princíp, ako keď beriete drogy.

​Sociálne siete sú teda zámerne vytvorené na základe návykových programov?
Presne tak. Sú tvorené na základe neurologického programovania, keď sa meria spôsob reakcií častí mozgu, ktoré navodzujú pocit slasti. Pri ich vývoji sa sleduje hladina dopamínu a tvoria sa tak, aby sa dopamín neustále zvyšoval a znižoval, zvyšoval a znižoval. Skrátka, stále hore-dole ako v kasíne, kde to pekne bliká, ale vy dovnútra nejdete. Potom však zbadáte, že tam v rohu niekto niečo vyhral, koruny z mašiny alebo žetóny od krupiéra sa len sypú, a tak sa pozriete bližšie. A potom si sadnete k stolu a už ste chytený. Toto sú tvrdé fakty. Keď dáme pacienta na magnetickú rezonanciu a pozeráme sa, ktoré centrá mozgu sa aktivujú, keď je na Facebooku a keď berie heroín, sú to úplne rovnaké trasy. Nič na tom, ako Facebook funguje, nie je náhoda. Ak začnete monitorovať reakcie mozgu na vašu pseudoexistenciu na sociálnych sieťach, zistíte, že veci ako „lajk“ spôsobujú merateľný nárast dopamínu.

​Ako to vzniklo?
Na konkrétnych jedincoch merali priamym aj nepriamym spôsobom neurochemické látky, ktoré v prípade dopamínu spôsobia závislosť. Programátori sa totiž veľmi skoro spojili s neurovedou a celé odvetvie sa dnes nazýva neuromarketing. Vytvorí sa program a skúšajú sa rôzne varianty. Ako by malo vyzerať ďalšie okienko? Akú ďalšiu možnosť by ľudia mali mať? Vezmú päť ľudí, ktorí skúsia cestu A, a ďalších päť, ktorí skúsia cestu B – a pri ich napojení na funkčnú magnetickú rezonanciu sa okamžite vie, ktorá cesta je pre mozog lákavejšia. Ak je hladina dopamínu a slasť silnejšia u prvej skupiny, pokračuje sa cestou A. Práve mozgové funkcie stoja za tým, že sa do určitého programu opakovane vraciate. A táto taktika – hlavne u detí – vedie k ďalšej stupidifikácii tým, že zatiaľ čo predtým boli programy a hry zložitejšie, dnes musia byť jednoduchšie, ale hlasnejšie a blýskavejšie... Tieto testy používajú napríklad aj výrobcovia vozidiel, aby zvolili najvhodnejšie farby, a využívajú to dokonca aj výrobcovia zubných pást.

V spolupráci s neurovedcami?
Áno, niektorí kolegovia na tom skutočne pracujú. Stačí si do vyhľadávača zadať „neuromarketing“ ...