Zaujal ma výskum, ktorý robia vaši kolegovia z Nemocnice Na Homolce. Ide o rozsiahlu kardiologickú štúdiu na zamestnancoch mladoboleslavskej automobilky Škoda. Čo jej hovoríte?
Robiť testy na celom spektre zamestnancov takejto veľkej spoločnosti je, samozrejme, zaujímavé. Môže priniesť poznatky napríklad o tom, že jedným z rizikových faktorov je práca na zmeny. Na druhej strane, takých epidemiologických vyšetrení už prebehlo celé množstvo, napríklad rozsiahly výskum MONICA profesorky Renaty Cífkovej o stave českej populácie a rizikových faktoroch aterosklerózy (kôrnatenie ciev). Samozrejme, že takéto štúdie ukazujú, kam musíme uprieť pozornosť. Na začiatku deväťdesiatych rokov som absolvoval stáž v Paríži, kde práve v tom čase prebiehala veľká porovnávacia štúdia medzi zamestnancami automobilky Renault a vo švédskom Volve. Anamnézy, vyšetrenia, merala sa poddajnosť ciev a podobne. Nakoniec dopadli Francúzi lepšie ako Švédi.

​Možno viac popíjali víno, ktoré im rozťahovalo cievy...
Nie (smiech). Je to dané geograficky. Severské krajiny majú jednoducho vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení ako južné.

Ako dlho ste pôsobili vo Francúzsku?
Tri roky na začiatku deväťdesiatych rokov. Bola to obrovská životná škola. Nielen preto, že sa musíte naučiť rýchlo sa pohybovať a žiť v cudzej krajine. Mal som šťastie, že som skončil na oddelení profesora Joëla Ménarda, úplne fenomenálneho človeka. Bol schopný zvládnuť kardiológiu, internú medicínu a ešte robiť špičkový výskum. Mimochodom, práve on začal organizovať pre francúzsku vládu veľký program pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. Ménard nám ukázal, že medicína sa dá robiť trošku inak. Že je potrebné o veciach premýšľať, kriticky ich hodnotiť a analyzovať. To je presne problém, ktorý dnes riešime v bežnej praxi s našimi študentmi medicíny. Množstvo informácií sa aj v tomto odbore každý rok neuveriteľne rozširuje. Mladý doktor, študent, musí byť schopný informácie kriticky zhodnotiť a vybrať si, čo je podstatné. Musí vedieť nájsť slabiny v nových tézach, pretože úprimne, fake news (falošné správy, pozn. red.) netrápia len všeobecnú populáciu, ale úplne rovnako sa objavujú aj v medicíne. Odborná verejnosť čelí napríklad štúdiám, ktoré sú vykonané na vopred starostlivo vybranej vzorke pacientov, aby potvrdili nejakú tézu. Bohužiaľ, je to bežné. A ešte k Francúzsku, bola to aj obrovská zábava. Trebárs keď sme vyšetrovali pretekárov na svetovo preslávenej Tour de France (cyklistické preteky, pozn. red)....