Koľko meria váš krok?
Pri pretekoch na 50 kilometrov má každý môj krok zhruba 120 centimetrov. Keď idem na prechádzku, nie športovou chôdzou, je to zruba 85 až 90 centimetrov.

​Pri kratších pretekoch je krok dlhší alebo kratší?
Čím je rýchlejšie tempo, tým je dlhší krok, takže na 20 kilometrov trati je prirodzene dlhší ako na päťdesiatke. Na dvadsiatke sa ide okolo štyri minúty na kilometer, pri päťdesiatke zhruba štyri minúty a dvadsať sekúnd.

Koľko krokov teda urobíte počas pretekov?
Niečo pod 42-tisíc.

A keby ste rýchlosť prepočítali na kilometre za hodinu?
Na päťdesiatke zhruba 13,8 kilometrov za hodinu, na dvadsiatke 15 kilometrov za hodinu.

O maratóncoch sa hovorí, že musia mať výborné nervy, lebo bežať toľko kilometrov je psychicky náročné. Vy kráčate ešte o osem kilometrov viac ako bežia maratónci. Sú chodci flegmatici?
Na trati sme ešte o hodinu a pol dlhšie ako maratónci, napriek tomu poznám aj medzi chodcami – päťdesiatkarmi zopár cholerikov. Ideálne však je, aby mal správny päťdesiatkar v sebe uvážlivosť, v prvých dvoch tretinách trate musí udržať emócie na uzde. Lebo len čo by sa v prvých 35 alebo 40 kilometroch dostal do pretekárskych adrenalínových stavov, na konci by ho to veľmi mrzelo. Mne sa zopárkrát stalo, že som sa príliš skoro dostal do švungu a v závere to strašne bolelo. Možno to vysvetliť na číslach, že ak by pretekár išiel na výsledný čas okolo 3 hodín a 40 minút, každý kilometer by musel ísť priemerne za 4 minúty 25 sekúnd – také tempo dokáže takmer každý chodec ísť úplne bez problémov. Lenže ide o to, aby mu ostala energia aj po štyridsiatom kilometri, aj po štyridsiatom piatom kilometri. Preto musí mať emócie na začiatku pod kontrolou, aby sa vedel krotiť.

Je náročné krotiť sa?
Veľmi, naozaj veľmi, lebo ak človek vidí, že jeho súper je sto, dvesto metrov pred ním, prirodzene ho to zvádza k tomu, aby ho dohnal. To by nebol až taký problém, stačilo by tri kilometre zabrať a bol by s ním. No na druhej strane vie, že ak by to urobil, nedôjde do cieľa, lebo na konci by ho „vyplo“. Je to súboj nervov, mentálnej vyspelosti, kľúčové je poznanie tela a množstvo skúseností.

Ráno vstanete a cítite, že ste vo forme, že by ste mohli ísť rýchlejšie, ale aj tak nejdete. Musíte sám seba brzdiť?
Je to tak, ale stane sa, že niekedy má pretekár natoľko dobrý pocit, že predpoklady nemusí rešpektovať, čo je super, lebo inak by sme nerobili rekordy. Pri takom pocite nemusí vždy udržiavať tempo, o ktorom vie, že ním dokáže prísť do cieľa. Tempo je len jeden ukazovateľ, ďalší je frekvencia srdca. Podľa tréningov viem, že mám napríklad na to, aby som päťdesiatku v takom tempe prešiel na 165 úderov srdca za minútu, ale ak na dvadsiatom kilometri vidím, že pri stanovenom tempe už mám 180, tak je jasné, že do konca by som to nezvládol. Záleží aj na počasí, teréne, pocitoch, či netrpím, či nemám pocit že to nezvládam energeticky.

Na všetkých pretekoch si každý kilometer kontrolujete tempo a srdcovú frekvenciu?
Sledujem si päťkilometrové medzičasy. Lebo ki...