​Stretli sme sa v Bratislave, kde si niekoľko dní skúšal aj s kapelou váš rozlúčkový program. V čom pozostáva?

Turné sme pripravovali viac ako pol roka, v auguste to vyvrcholilo, kedy sme doťahovali hudobnú zložku koncertu. Sú tam skladby, ktoré sme často nehrávali, a je tam aj jedna celkom nová pieseň Ľúbim ťa z pripravovaného nového, v poradí pätnásteho štúdiového albumu. Tentoraz to bolo náročnejšie pre to, že máme rozšírené obsadenie -– tri vokalistky a sláčikové kvarteto. Je to novinka, keďže budeme vystupovať s veľkým orchestrom a bude to akési naše vyvrcholenie.

Budete mať aj nejakých hostí?

Hostí nemáme, vystačíme si sami. V rámci prezentácie sa chceme dôstojne predstaviť a osláviť naše okrúhle výročie (skupina Elán, ktorú založili spolužiaci zo základnej školy, oslávi 50 rokov na scéne koncertmi v rámci ELAN 50 rokov tour 2018, pozn. red.). Súčasťou koncertu, režisérom ktorého je Peter Núňez, sú aj archívne snímky, ktoré pôjdu chronologicky.

Aké archívne snímky?

Napríklad počas skladby Voda, čo ma drží nad vodou, pôjde koláž novinových titulkov z obdobia po havárii Joža Ráža v roku 1999. Špeciálnu pozornosť dostali historické medzníky – roky 1968, 1985, 1989, 1999 a 2007, keď sa Elán predstavil v legendárnej Carnegie Hall v New Yorku. Chceli sme ukázať veci od začiatku až po súčasnosť – ako sme sa vyvíjali.

Ako dlho budete na turné?

Až do 20. decembra. Odohráme pätnásť koncertov, posledný bude v Prahe v O2 aréne.

A bude to naozaj vaše posledné turné a definitívny koniec Elánu? Lebo nikto tomu neverí, keďže Jožo Ráž v médiách vyhlasuje, že končí už niekoľko rokov...

Ja môžem len citovať Joža, ktorý povedal, že 20. decembra, kedy máme posledný koncert v Prahe, odchádza z kapely. Neviem, či sa inšpiroval mnou, keď som pred časom odišiel z kapely... Nakoľko ale všetky veci robíme na základe nejakých termínov, tak to beriem ako fakt.

Neuvažovali ste s Jánom Balážom, že by niekto mohol nahradiť Joža Ráža ako speváka kapely?

To určite nie. Dalo by sa existovať aj vo dvojici, lebo právo na značku Elán vlastním aj ja, aj Jano, čiže to nie je o tom, že by sme nemohli. Ale myslím si, že práve Jožo je jediným členom kapely, ktorý je v Eláne od jeho začiatku až do konca. Jano prišiel až okolo roku 1980. Bez Joža by to nemalo zmysel a ani si to neviem predstaviť.

A nebude ti Elán chýbať?

Ja mám svojej práce dosť, nebudem musieť toľko cestovať z Prahy do Bratislavy, keďže s rodinou žijem v Čechách... Za mesiac som cestoval cez D1 aj štyrikrát, ak nie častejšie.

Šoférovanie miluješ, alebo, naopak, nenávidíš? Lebo v úlohe šoféra si prakticky, odkedy spievaš...

Je pravda, že moja druhá profesia je vodič, ale nedá sa povedať, že by som šoférovanie nejako zvlášť miloval. Beriem to ako nutnosť a zatiaľ si ako šofér verím. Za tie roky sa mi len málokedy stalo, že by som nestihol skúšku alebo stretnutie. Ale na koncert som prišiel vždy načas. Počas cesty sledujem správy a dám si tiež značnú rezervu, aby som bol pripravený aj na prípadné nečakané situácie, ako sú havárie, obchádzky a podobne. A niekedy prídem z Prahy na skúšku skôr ako chalani z Bratislavy.

Kto rozhoduje o tom, ktoré piesne budú na koncerte, v akom poradí a podobne? Ako to medzi vami funguje?

Hlasujeme a musíme sa jednoducho na všetkom všetci traja dohodnúť. Každý povie svoju verziu programu a z toho spravíme prienik vecí, ktoré chceme všetci. No a na ostatnom sa dohodneme, aby to bolo dramaturgicky zaujímavé. O veciach proste diskutujeme, lebo je nám jasné, že sa musíme dohodnúť, a musí to byť v prospech kapely. Nemôže si niekto presadzovať svoje vlastné ambície. Zatiaľ sme sa vždy na všetkom dohodli, a tak nám to fungovalo päťdesiat rokov.

Aký je Jožo? V čom ho obdivuješ a kedy by si ho najradšej poštípal?