Je vesmír naozaj nekonečný, ako sa o ňom hovorí?

To je otázka, na ktorú vedci hľadajú odpoveď už viac ako sto rokov. A zatiaľ ju stále nemáme. Vesmír je veľmi blízko nejakého hraničného stavu, takže je najskôr skutočne nekonečný.

Ako si však môžeme predstaviť nekonečno, keď na našej planéte nič také neexistuje?

To je presne to, čo ľudstvo fascinuje a trápi už odpradávna. Stačí sa pozrieť na nočnú oblohu. Ak by bol vesmír skutočne nekonečný, malo by sa stať, že nech sa pozrieme kamkoľvek, skôr alebo neskôr by sme mali naraziť na plochu nejakej žiariacej hviezdy. Potom by z toho vychádzalo, že by mala celá obloha svietiť obrovským jasom zo všetkých tých hviezd, čo sú vedľa seba. Ale nie je to tak. Nočná obloha je temná. Tomu sa hovorí Olbersov paradox. Vesmír vznikol veľkým treskom pred 13,8 miliardy rokov, odvtedy sa stále rozpína a bude sa najskôr rozpínať donekonečna. Zo všetkých hviezd, ktoré sú vo vesmíre, k nám ich svetlo ešte nestihlo doletieť. Takže vesmír je oveľa väčší, než je tá časť, ktorú vidíme. Vidíme iba relatívne malý zlomok.

Ak sa vesmír rozpína, musí sa predsa rozpínať do nejakého ďalšieho priestoru, čo by znamenalo, že nejaké hranice má a posúva ich čoraz ďalej. Alebo nie?

To je ďalšia pre nás ťažko predstaviteľná vec, pretože prekonáva našu bežnú skúsenosť. Pri vesmíre pracujeme so štvorrozmerným priestoročasom, ktorý sa navyše zakrivuje a mení. Vesmír sa nerozpína ​​niekam von do prázdneho priestoru. Priestor sa neoddeliteľne vytvára rozpínaním vesmíru. Neexistuje žiadne „zvonka vesmíru“. Pre ľudskú myseľ je ťažké toto uchopiť. Preto sa veľmi spoliehame na matematické rovnice, ktoré tento proces opisujú. Matematika dokáže vesmír prekvapujúco presne vystihnúť.

Spomenuli ste veľký tresk ako začiatok nášho vesmíru. Čo sa v tom momente vlastne stalo?

Veľký tresk bol okamih, keď bol vesmír neuveriteľne hustý a horúci a začal zrazu veľmi rýchlo expandovať. A od tej chvíle sa neustále rozpína ​​a ochladzuje. Hmota a žiarenie sa v ňom riedia, niektoré iné veličiny však zostávajú konštantné. Zásadnú úlohu v rozpínaní vesmíru hrá tzv. kozmologická konštanta, ktorej sa tiež hovorí temná energia a ktorá je všadeprítomná a spôsobuje, že sa vesmír rozpína ​​čoraz rýchlejšie.

Čo to pre vesmír znamená?

Zrejme ho nakoniec čaká to, čomu sa hovorí veľký roztrh. Všetka tá hmota sa bude rozpínať viac a viac a vzďaľovať sa od seba, až potom nikde nebude dostatočne hustý priestor, aby vznikali nové hviezdy. A staré hviezdy dohoria a stanú sa z nich napríklad nežiariace takzvané čierne trpaslíky. Planéty budú možno ešte nejaký čas obiehať okolo vyhasnutých sĺnk, tie už však nebudú nič vyžarovať. Takže zamrznú na teplotu blízku absolútnej nule. Vesmír vychladne a bude temný a prázdny. Bude to úplne mŕtve prostredie.

Kedy k tomu dôjde?