Ako veľmi „bolestivé“ bolo pri vašom pracovnom vyťažení napísať knihu o bolesti?

Keďže nie som spisovateľ z povolania, rodí sa každá kniha s ťažkosťami. Píšem po neskorých večeroch, víkendoch či dovolenkách. Stresové je, keď sa objaví presný termín odovzdania. Je to zvláštny moment, keď knihu už musíš pustiť do sveta. Držíš ju v rukách, premýšľaš nad každým odsekom, každou vetou, cítiš, ako v tebe hlodá pochybnosť. Je to dobré? Nenapísal by si to trochu inak? Neprehliadol si niečo zásadné? To je bolestivé. Potom sa však ako po každej bolesti uľaví.

Téma bolesti prestupuje všetkými medicínskymi odbormi. Mala by sa bolesť vyučovať?

O bolesti sa síce učí, ale medik sa o nej dozvie iba čiastkové informácie. V tom sa moderná medicína vďaka novým technológiám veľmi zmenila. Bolesť nie je len fyzický pocit, je to komplexný bio-psycho-sociálny fenomén, ktorý zahŕňa neurologické procesy, psychologické reakcie a sociálne faktory. Bolesť musí byť chápaná ako systém, pretože jej vnímanie a zvládanie závisí od mnohých prepojených mechanizmov. Bolesť vstupuje do neuromodulačných, neuroimunologických, hormonálnych, psychologických, sociálnych a ďalších oblastí. Znamená to, že bolesť môže byť zásadne regulovaná nielen liekmi.

Nie je však problém, že bolesť je nezdielateľná, keďže neexistuje univerzálny spôsob liečby dlhodobej bolesti?

Bolesť je subjektívna skúsenosť, ktorú každý človek vníma inak, a to nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Nie je možné objektivizovať ju a plne ju zdieľať s druhým, pretože jej intenzitu, charakter a vplyv na život každý prežíva jedinečne. Problém je, keď sa stane chronickou (trvá dlhšie ako 3 až 6 mesiacov, je spojená s psychickými zmenami, ako je napr. depresia, s poruchami spánku, a nemusí mať jasnú príčinu, pozn. red.). Zatiaľ čo akútna bolesť je považovaná za symptóm ochorenia alebo úrazu, chronická a opakujúca sa bolesť je samostatné ochorenie, ktoré ovplyvňuje nielen telo, ale aj psychiku, a vždy vstupuje do sociálnych vzťahov.

Dá sa okrem neurofyziologického podtextu pozerať na bolesť aj z hľadiska psychológie?

Bolesť nie je iba fyzický podnet. Jej intenzitu a vplyv ovplyvňujú emócie, stres, očakávania, osobné skúsenosti, osobnostné typológie. Napríklad placebo efekt ukazuje, že naša myseľ môže bolesť zmierniť, ak veríme v účinnosť liečby. Chronická bolesť môže viesť k úzkosti, depresii alebo zmenám osobnosti, čo ukazuje, že bolesť nie je len biologický proces, ale aj hlboký psychologický zážitok. Filozofia sa bolesťou zaoberá ako súčasťou ľudskej existencie. Premýšľanie o tom, ako naše telo a myseľ spolupracujú pri vnímaní bolesti, môže viesť k hlbšiemu porozumeniu duchovným aspektom ľudskej existencie.

Je pre vnímanie bolesti zásadné vedieť pracovať s mysľou?

Pri bolesti sa vytvára zložitá interakcia medzi telom a mysľou, pri ktorej vedomie nie je iba pasívny príjemca utrpenia, ale aktívny tvorca toho, ako bolesť prežívame a ako na ňu reagujeme.

Ako si vysvetliť, že ľudia, ktorí absolvujú rôzne bolestivé rituály, nielenže necítia bolesť, ale nemajú ani následky v podobe jaziev alebo popálenín?

Ľudia pri týchto rituáloch vstupujú do zmeneného stavu vedomia, keď ich mozog bolesť jednoducho neinterpretuje ako ohrozujúcu. Pokiaľ človek verí, že bolesť nie je problém, jeho mozog ju môže skutočne menej vnímať. Intenzívny emocionálny zážitok vyvoláva aj masívne uvoľnenie neurotransmiterov, ako sú endogénne opioidy, dopamín, noradrenalín, sérotonín atď., ktoré fungujú ako prirodzené analgetikum. Je to podobné ako pri placebo efekte, keď očakávania ovplyvňujú realitu. (Neurotransmitery, čiže neuroprenášače, sú chemické látky, ktoré v mozgu a v celom nervovom systéme umožňujú prenos informácií medzi nervovými bunkami, ale aj správ z nervových buniek napríklad do svalov... Dopamínu sa hovorí „hormón šťastia“, pri jeho vyplavení sa cítime dobre. Sérotonín sa zúčastňuje na procesoch podieľajúcich sa na vzniku nálad. Funkcia noradrenalínu je umožniť organizmu krátkodobú väčšiu aktivitu. A endogénne opioidy pôsobia ako prirodzené tlmiče bolesti, pozn. red.)

Je z hľadiska priebehu bolesti podstatné, čo človek od bolesti očakáva? A aké má s bolesťou skúsenosti?

Určite. Hovoríme o placebe. Ale aj o nocebe.