Pred časom ste sa vyjadrili, že potrebujete od potenciálneho japonského investora vedieť, čo zamýšľa robiť s košickou fabrikou, je tam zamestnaných veľa ľudí, sú tam v hre stovky miliónov eur, ktorými chce štát podporiť modernizáciu huty. Stihnú sa podľa vás tieto zdroje využiť?
Je potrebné, aby sme si uvedomili, že Slovensko aj košická huta má čas do roku 2030, aby bola zrealizovaná kompletná modernizácia.
Kompletná áno, avšak tá prvá časť, ak sa nemýlim, len do roku 2026.
Áno. Vrátane všetkých povoľovacích procesov a rôznych technológií. Treba povedať, že U. S. Steel nikdy ešte žiadnu dekarbonizáciu tohto druhu nerobil, Nippon Steel áno. Je absolútny líder, čo sa týka dekarbonizácie hút a pri výrobe ocele. Jednou cestou k dekarbonizácii je rozhodnúť sa pre elektrifikáciu pecí, čo by v prípade košických oceliarní bola investícia na úrovni 1,7 miliardy eur. Problém je ten, že jedna vec je elektrifikovať, avšak druhá vec je, že produkcia po tej elektrifikácii musí byť zisková. V opačnom prípade by fabrika mohla fungovať len dotačnou schémou. A napríklad pri Slovalcu, ak by sme chceli udržať výrobu pred dvomi rokmi, tak iba ročné dotácie na elektrickú energiu boli 500 miliónov eur. To znamená, že ak pôjdeme cestou elektrifikácie, má to ďalšie obrovské náklady. Po prvé, ohromná spotreba elektrickej energie, takmer dve tretiny produkcie jednej jadrovej elektrárne. Druhá vec, musíte tiež obrovským spôsobom posilniť prenosovú sústavu. Po tretie, v tej technológii je taký element, že počas jednej hodiny, ako sa vyrába, dochádza k vypnutiu na päť až sedem minút. Zrazu tú obrovskú spotrebu energie musí dodávateľ na päť až sedem minút niekam pustiť, čo sú ďalšie dodatočné obrovské náklady.
Takže sme riešili najmä otázku, či navrhovaná forma dekarbonizácie, technická norma, o ktorej sa bavíme v súvislosti s Košicami, je tiež akceptovateľná, lebo ich skúsenosť je robiť dekarbonizáciu technicky iným spôsobom. To znamená, že ak sa my pustíme nejakou cestou, aby sa potom nestalo, že nový vlastník povie, že toto nie je technológia ani spôsob, ktorý je udržateľný. Riešili sme tiež, či sú si vedomí, že na stole je 600 miliónov eur, ktoré máme na tento projekt z plánu obnovy a Modernizačného fondu. To znamená, že tá ďalšia časť musí byť už dodaná vlastníkom. No a ak chceme použiť tých 600 miliónov, tak to sú dve tranže po 300 miliónov. Prvá musí byť zrealizovaná do roku 2026, teraz je február 2024. Každému, kto sa v tom vyzná, je jasné, že už teraz sa ten harmonogram nestíha.
Tých druhých 300 miliónov je tiež naviazaných na prvú časť. Takže ak neurobíte tú prvú, tak sa nám to posúva a ohrozená je aj tá druhá. To je dôvod, pre ktorý som aj ja išiel do Japonska.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.