Romulus, Remus a Khaleesi – to sú mená pravlkov, ktorých „oživili“ americkí vedci. Ako to však naozaj je? „Pravdu asi majú tí odborníci, ktorí hovoria, že došlo ku genetickej modifikácii vlka, reaguje Jaroslav Petr. Pravlk obrovský podľa neho vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi a zostali z neho len fosílie. „Z nich mohli izolovať iba zvyšky dedičnej informácie, z ktorej sa podarilo niečo málo prečítať, takže kompletný genóm pravlka nemáme,“ vysvetľuje biológ, podľa ktorého nešlo o žiadne oživenie.
Dodáva, že vo voľnej prírode by tieto zvieratá neprežili, pretože nemajú svorku, ktorá by ich naučila loviť. „Nemôžeme ich vypustiť ani preto, lebo by sa začali krížiť s vlkmi a vnášali by do ich populácie genetické modifikácie,“ dodáva Petr. Podľa neho tieto zvieratá zostanú v zoologickej záhrade ako atrakcie aj preto, že v súčasnosti nedokážu plniť ekologickú úlohu, ktorú mali pred svojím vyhynutím.
Tento krok považuje skôr za biznis a marketingový ťah s tým, že firma Colossal Biosciences bude môcť ďalej pracovať na ďalších druhoch, ktorých „oživenie“ už avizovali, medzi ktorými má byť napríklad mamut. „Po vyhynutých zvieratách ostáva priestor, ktorý časom vyplnia iné zvieratá. Nemá teda zmysel tam vkladať zviera, ktoré dávno vyhynulo a už tam nemá miesto,“ tvrdí biológ.
Mnohí v tejto situácii odsudzujú, že sa toľko času a energie venuje návratu vyhynutého druhu. Nebolo by lepšie venovať sa záchrane tých, ktoré sú momentálne na pokraji vyhynutia? Robí sa v súčasnosti dosť? „Stálo obrovské peniaze a zapojili sa do toho veľké kapacity. Keby sa venovali záchranu druhov, ktoré sú ohrozené, asi by to prinieslo väčší efekt na zachovanie biodiverzity na planéte,“ myslí si Jaroslav Petr.
V podcaste A predsa sa točí ďalej hovorí aj o možnostiach klonovania ohrozených druhov a o problémoch s tým súvisiacich, ale aj o tom, ako je vo svete zakázané využívať ho na ľuďoch.