Vojna na Ukrajine pokračuje piaty rok. Hoci ju posledné týždne v správach svetových médií zatieňuje Irán, neznamená to, že sa nič nemení. V Rusku sa dôsledky vojny čoraz výraznejšie prejavujú v každodennom živote — napríklad v radoch na benzín, obmedzovaní internetu či dopravných reštrikciách.
Postup sa spomalil, straty rastú
Zlomové však je, že na fronte prišlo k zásadnej zmene. „Po viac ako dvoch rokoch sa de facto zastavil ruský postup,“ upozorňuje Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Obrat sa prejavuje nielen menším rozsahom obsadeného územia, ale aj výrazným nárastom strát pri pokusoch o ďalší postup. „Prvýkrát Ukrajinci oslobodili viac územia, než Rusi obsadili. Zároveň sa podľa dostupných zdrojov Rusom nedarí s náborom nových vojakov,“ dodáva analytik.
Drony menia charakter bojov
Kľúčovú úlohu zohráva technologická prevaha Ukrajiny v oblasti dronov stredného doletu. Tie dokážu zasahovať ciele vo vzdialenosti okolo 200 kilometrov a cielene ničiť rafinérie, ropovody či logistické uzly zásobujúce Krym a ďalšie okupované oblasti.
Podľa Dulebu pritom nejde len o ich množstvo, ale aj o kvalitu. Mnohé nové modely využívajú pamäťové navádzanie a prvky umelej inteligencie, čo sťažuje ich rušenie a odklonenie. „Ukrajinci už dosiahli paritu s Rusmi a v posledných mesiacoch púšťali do Ruska viac dronov dlhého doletu, než Rusko na Ukrajinu,“ vysvetľuje.
Dôsledkom sú vyradené rafinérie, obmedzená výroba pohonných hmôt a narušená logistika — faktory, ktoré oslabujú schopnosť Moskvy viesť dlhodobé operácie.
S rastúcim nasadením dronov rastie aj riziko, že niektoré skončia mimo plánovaného cieľa. Podľa Dulebu sa takéto situácie budú objavovať, najmä ak konflikt zostane intenzívny a ciele budú blízko hraníc.
Ekonomický tlak a vnútorné napätie
Ruský štátny rozpočet je po rokoch vojny v hlbokom deficite. Inflácia a pokles príjmov z ťažby oslabujú schopnosť financovať ju. „Inflácia je reálne nad 20 percentami, aj keď úrady oficiálne hlásia päť či šesť percent,“ upozorňuje analytik.
Režim medzitým síce potláča zriedkavé protesty a obmedzuje prístup k internetu, ekonomické tlaky sa však kumulujú a môžu prerásť do vážnejších problémov. „Vnútri to buble a je len otázka času, kedy praskne pokrievka, pretože situácia sa ekonomicky zhoršuje. Rusko nemá čarovný nástroj, ako zmeniť situáciu, v ktorej sa ocitlo vlastnými rozhodnutiami a krokmi.“
Čo by mala robiť Európa
Reakcia Európy by podľa Dulebu mala byť pragmatická a viacvrstvová. Kľúčová je ochrana kritickej infraštruktúry pred fyzickými aj kybernetickými útokmi. „Európa musí chrániť rafinérie, prístavy a energetické siete, lebo útoky na logistiku majú priame dopady na civilný život.“
Zároveň je potrebné zvýšiť pripravenosť na prihraničné incidenty a posilniť mechanizmy rýchlej koordinácie medzi štátmi. „Musíme mať pripravené diplomatické a bezpečnostné scenáre pre prípad zblúdilých dronov alebo incidentov na hraniciach,“ dodáva Alexander Duleba.
Zároveň vyzýva na udržanie a rozšírenie podpory Ukrajine, najmä v oblasti technológií a materiálnej pomoci. Práve technologická prevaha totiž podľa neho môže ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu.
