Júnové horúčavy, ktoré v častiach Európy priniesli teploty presahujúce 40 stupňov Celzia, neprekvapili len verejnosť, ale aj samotných klimatológov.
Za extrémnymi teplotami stálo prúdenie veľmi teplého a suchého vzduchu zo severnej Afriky. K jeho dlhodobému zotrvaniu nad Európou prispela takzvaná tepelná kupola, teda mohutná tlaková výš, ktorá zabraňuje premiešavaniu vzduchu a umožňuje jeho ďalšie prehrievanie.
„Aj klimatológov prekvapilo, že júnová horúca vlna mala takúto intenzitu a dosiahla teploty nad 40 stupňov Celzia. V júni sme to jednoducho neočakávali,“ hovorí český klimatológ Radim Tolasz.
Podľa neho nejde o izolovaný výkyv, ale o ďalší prejav trendu. To, čo bolo kedysi výnimočné, sa postupne stáva súčasťou nového klimatického normálu. „Horúce vlny nás budú zasahovať častejšie, budú dlhšie a budú intenzívnejšie,“ upozorňuje Tolasz.
Skutočný problém pritom podľa neho nepredstavujú jednotlivé rekordy, ale dĺžka ich trvania. Zdravotné riziká prudko rastú vtedy, keď vysoké teploty pretrvávajú viac dní a organizmus si nedokáže oddýchnuť ani počas noci.
„Nejde o to, či bude 45 alebo 46 stupňov. Ide o to, keď budeme mať štyridsiatky niekoľko dní za sebou a viac ako 20 stupňov aj v noci niekoľko dní za sebou. To je problém,“ hovorí Radim Tolasz.
Problémom sú noci
Práve takzvané tropické noci patria medzi najnebezpečnejšie javy. Ak teplota neklesne pod 20 stupňov, organizmus sa nedokáže dostatočne regenerovať. Najväčšie riziko to predstavuje pre seniorov, chronicky chorých a malé deti. V krajinách južnej Európy sa už počas poslednej vlny horúčav objavili správy o zvýšenej úmrtnosti.
Mestá sa preto budú musieť pripraviť na nové podmienky. „Hovoríme tomu zeleno-modrá infraštruktúra, to znamená, že sa snažíme o to, aby v mestách neprevládali betónové, asfaltové plochy, ale aby tam bola zeleň, prípadne vodné prvky. To však neurobíme zo dňa na deň,“ upozorňuje klimatológ s tým, že takéto opatrenia si vyžadujú roky plánovania a investícií.
Sucho je čoraz akútnejšie
Stredná Európa zároveň čelí ďalšiemu problému – nedostatku vody. Hoci domácnosti napojené na verejnú vodohospodársku sieť zatiaľ väčšie problémy nepociťujú, klimatické zmeny začínajú narúšať systém, na ktorý boli krajiny zvyknuté desaťročia. Ubúda totiž snehu, ktorý v minulosti dopĺňal zásoby vody v nádržiach počas jarného topenia, a zrážky sú čoraz nerovnomernejšie.
Po dlhých obdobiach sucha navyše často prichádzajú prívalové dažde. Tie síce môžu spôsobiť lokálne povodne, no krajine väčšinou nepomôžu tak, ako vytrvalé zrážky.
Predpovede do budúcnosti
Výhľady do polovice storočia pritom nie sú povzbudivé. Klimatické modely naznačujú, že situácie, ktoré dnes považujeme za extrémne, sa môžu stať bežnou súčasťou leta. Vlny horúčav podobné tejto tohtoročnej by sa podľa predpokladov mohli vyskytovať každoročne nielen počas júla a augusta, ale aj v júni či septembri. Horúce obdobia by tak mohli trvať podstatnú časť roka.
„To, čo sme zažili teraz v júni, sa môže okolo roku 2050 vyskytovať každý rok. A nielen v júni, ale aj v septembri.“ Zmena klímy sa tak postupne mení z témy budúcnosti na jednu z najaktuálnejších výziev súčasnosti.
„Neostáva nám nič iné, ako sa adaptovať na túto situáciu. Ak chceme premýšľať z dlhodobého hľadiska, mali by sme počúvať vedu, ktorá nám hovorí, že treba dekarbonizovať ekonomiku,“ dodáva klimatológ.
Pre mnohých politikov nielen v Európe, ale aj vo svete však klimatická kríza stále neexistuje. „Ja sa snažím presviedčať verejnosť a politikov už viac ako 20 rokov, že ide o niečo, čo nás čaká, a že to bude v niektorých situáciách aj horšie. Ale, priznám sa, nejaký efekt toho môjho presviedčania nevidím,“ uzatvára Radim Tolasz.
