Veľká Británia má nového premiéra. Po turbulentnom období, počas ktorého sa na Downing Street vystriedalo sedem predsedov vlády za desať rokov, preberá vedenie krajiny Andy Burnham.
Dlhoročný labouristický politik a bývalý starosta Veľkého Manchestra prichádza s prísľubom, že vládu opäť priblíži obyčajným ľuďom. Otázkou však zostáva, či dokáže zastaviť rast podpory Nigela Faragea a jeho strany Reform UK.
„Andy Burnham je vo vrcholovej britskej politike už viac ako dvadsať rokov, no najväčšie renomé si vybudoval ako starosta Manchestru,“ vysvetľuje odborník na britskú politiku Jan Váška.
Okrem iného upozorňuje na to, že počas pandémie sa výrazne postavil proti rozhodnutiam londýnskej vlády a obhajoval záujmy severoanglických regiónov. Podľa Vášku sa stal symbolom odporu voči centralizovanému Londýnu.
Burnham už po nástupe avizoval opatrenia zamerané na riešenie bezdomovectva či zníženie životných nákladov. Odborník upozorňuje, že nejde len o politický marketing. „Za tým stojí autentické osobné presvedčenie. Dlhodobo podporoval charitatívne organizácie a problematika sociálnej pomoci je súčasťou jeho politickej filozofie,“ hovorí.
Následky vystúpenia z Európskej únie
Nový premiér zároveň preberá krajinu, ktorá sa stále nespamätala z dôsledkov brexitu. Hoci vystúpenie z Európskej únie malo priniesť kontrolu nad migráciou, realita bola podľa odborníka oveľa zložitejšia.
„Ak bola britská debata fixovaná na celkovú výšku migrácie, po brexite paradoxne ešte vzrástla,“ pripomína Váška. Dôvodom boli utečenci z Hongkongu a Ukrajiny aj rast legálnej migrácie z krajín Commonwealthu.
Práve migrácia zostáva najsilnejšou zbraňou hlavnej tváre kampane za vystúpenie z Európskej únie Nigela Faragea. Jeho strana Reform UK sa podľa prieskumov stala najsilnejšou opozičnou silou a dokázala osloviť nielen bývalých konzervatívnych voličov, ale aj časť tradičných podporovateľov labouristov.
Podľa Vášku je Farage úspešný najmä preto, že pôsobí ako outsider. „Na mnohých ľudí pôsobí ako človek, s ktorým by si radi zašli do krčmy na pivo. To je obraz, ktorý profesionálni politici nedokážu vytvoriť.“
Napriek rastúcej popularite Reform UK odborník zatiaľ nepovažuje ich víťazstvo v parlamentných voľbách za najpravdepodobnejší scenár. Britský väčšinový volebný systém podľa neho stále zvýhodňuje veľké strany a umožňuje taktické hlasovanie proti radikálnym kandidátom.
Veľkou témou zostávajú aj vzťahy s Európskou úniou. Hoci väčšina Britov dnes podľa prieskumov brexit ľutuje, návrat do Únie zatiaľ nie je na programe dňa.
„V Labouristickej strane silnie presvedčenie, že bez užšej hospodárskej spolupráce s Európskou úniou nebude možné prekonať ekonomické problémy krajiny. Priestor na zásadné zmeny je však zatiaľ veľmi obmedzený,“ uzatvára odborník.
Diskusia o budúcnosti
V prípade výraznejšieho úspechu Reform UK sa opäť ozývajú hlasy za odtrhnutie Škótska, Walesu, či zjednotenie Severného Írska s Írskou republikou. Podľa Jana Vášku je však takýto vývoj zatiaľ skôr hypotetický.
„Vo všetkých troch krajinách Spojeného kráľovstva mimo Anglicka dnes vládnu strany, ktoré aspoň formálne presadzujú väčšiu samostatnosť alebo zjednotenie s Írskom. Separatistický potenciál tam existuje, no prípadné referendá by boli mimoriadne polarizujúce a ich výsledok vôbec nie je istý,“ dodáva odborník.
Práve skúsenosť s brexitom podľa neho ukázala, aké zložité a bolestivé je rozdeľovanie dlhodobo fungujúcej politickej únie.
