Kotlebova ĽSNS sa zmenila, tvrdí to generálny prokurátor, ktorý sa kvôli rozpusteniu strany neobrátil na Najvyšší súd. Riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra Daniel Milo tvrdí, že za problematickú časť argumentácie považuje to, že strana nemusí byť rozpustená, pretože nemá koaličný potenciál a dostatočný výtlak.
„V tom stanovisku, ktoré je veľmi stručné, a to je možno jeho najväčší problém, sú uvádzané niektoré relevantné argumenty ako napríklad to, že takýto nástroj čiže rozpustenie politickej strany, je posledným nástrojom ultima ratio,“ dopĺňa.
Zároveň upozorňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práve nie je rozhodujúce, aký potenciál má politická strana. Myslí si, že najlepšie by bolo poznať celú právnu analýzu, o ktorú sa generálny prokurátor Maroš Žilinka opiera.
„To nebezpečenstvo nemusí znamenať, že daná politická strana nemusí mať volebný potenciál nad 30 percent. Naozaj, to by veľmi obmedzovalo a defacto až vylučovalo aplikáciu tohto nástroja, ktorý je naozaj využívaný veľmi výnimočne nie len u nás na Slovensku, ale aj celkovo v európskom meradle.“
Podľa Mila je zrejmé, že strana prešla za roky fungovania vývojom, odčlenila sa od nich časť ľudí, ktorý založili nový subjekt Republika.
V oboch stranách sú však právoplatne odsúdení členovia za extrémistické trestné činy. V prípade Republiky ide o Milana Mazureka a jeho výroky v rádiu.
Ešte bývalý generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal návrh na rozpustenie ĽSNS. Súd vtedy konštatoval, že sú mnohé aspekty a aktivity strany, ktoré vyvolávajú pochybnosti, no že žalobca neuniesol váhu dôkazného bremena aj preto, že argumentoval ešte neskončenými prípadmi. Išlo o prípad Mazureka, ale aj šeky v hodnote 1 488, za ktoré už bol odsúdený predseda subjektu Marián Kotleba.
Milo priznáva, že je vec právneho názoru, či by právoplatné rozsudky zmenili rozhodnutie Najvyššieho súdu o rozpustení strany.
„Minimálne podať ten návrh by bolo opodstatnené, samozrejme neprejudikujem nejakým spôsobom to, ako rozhodne Najvyšší súd v tejto veci. My sme ešte stále len v diskusii, či vôbec podať návrh. A toto je možno aj trošku problém podľa mňa, s tým stanoviskom generálnej prokuratúry, že oni akoby sa stávali do určitej pozície toho súdu, ktorý má v konečnom dôsledku rozhodovať o takomto návrhu. A zvažovať či má strana koaličný potenciál alebo či ide o hrozbu, toto všetko, má byť podľa môjho názoru súčasťou skúmania pri konaní samotnom.“
Aj keď Žilinka nie je názoru, že by takýto návrh mal byť vôbec podaný, riaditeľ centra je opačného názoru a upozorňuje, že podobné názory mali aj ďalší kandidáti na generálneho prokurátora pri verejnom híringu, spomína si napríklad na reakciu Tomáša Honza.
„Určite je veľký rozdiel medzi tou prvou stranou Mariána Kotlebu Slovenská pospolitosť, ktorá bola rozpustená začiatkom roka 2006 a ĽSNS ako jej nástupkyňou. Sú tam samozrejme spoločné rysy, ako napríklad používanie dvojkríža, ktorý bol obdobou dvojkríža, ktorý používala Hlinkova garda. Organizovali podujatia na vznik Slovenského štátu, kládli vence. Toto všetko trvalo až do začiatku toho konania o rozpustení.“
Podľa Mila očakávať, že v stanovách bude mať strana, že chcú odstrániť demokratické zriadenie a nastoliť stavovský štát, ako to mali v prípade pospolitosti, naivné.
„Vtedy sa inšpirovali podobnými stanovami Hlinkovej ľudovej strany, z ktorého celkového usporiadania štátu v rokoch 39-45, kedy volebné právo nebolo všeobecné a rovné alebo bolo viazané k príslušným stavom. A toto bol návrh aj SPNS, že chcú podmieniť volebné právo k príslušnosti k stavom,“ spomína Milo na očividné odmietanie základných princípov demokratického štátu a rovnosti občanov.
Dnes pritom títo ľudia, ktorí sa inšpirovali Slovenským štátom, zdieľajú propagandu Kremľa, ktorý hovorí o denacifikácií Ukrajiny a o vojne ako o špeciálnej vojenskej operácií. Propagandu preberajú aj viaceré problematické weby, na začiatku ich Národný bezpečnostný úrad blokoval, dnes sa to už nedeje.
„Práve tieto štyri v minulosti blokované weby predstavovali značnú časť toho objemu informácií, ktoré práve preberali tú oficiálnu ruskú štátu propagandu. Lebo to si povedzme rovno, to nie je nejaká alternatíva verzia udalostí, ktoré prebiehajú vo vojne na Ukrajine, to je preberanie ruskej propagandy, ktorá má nejaké ciele. A tými sú rozbiť jednotu Únie v otázke sankcií, znížiť podporu Ukrajiny práve prostredníctvom politických subjektov a názorov v spoločnosti a oslabiť súdržnosť, jednotu solidaritu, ktorú defacto prejavil voči nevyprovokovanej ruskej agresii.“
Milo tvrdí, že práve blokovanie výrazne pomohlo k šíreniu takýchto naratívov na Slovensku, aj ako centrum k tomu majú analýzy. Aj keď nechce komunikovať o inej štátnej inštitúcii, uvedomuje si riziká fungovania týchto webov.
Problémom je, že blokovanie malo byť len dočasným riešením, po ktorom mala prísť komplexnejšia právna úprava. NBÚ takýto návrh dala aj do pripomienkového konania no bol stiahnutý. Podnety im ako centrum tiež adresovali.
„Ak tu necháme bez akejkoľvek reakcie šíriť jednu zo zložiek hybridných hrozieb, ktorou dezinformácie sú, a sú živené cudzou mocou, tak si zarábame na veľký problém,“ upozorňuje.
Dodáva, že tieto weby tu pôsobia niekoľko rokov a mali by sme sa brániť ich fungovaniu na Slovensku keď dlhodobo podkopávajú naše členstvo v NATO či Európskej únii a navyše ide o krajinu, ktorá nás považuje za svojho nepriateľa len preto, že pomáhame nášmu susedovi, ktorý bol napadnutý.