Hlasovanie o vláde sa presunulo a nikto netuší, ako dopadne. Riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích tvrdí, že celé odvolávanie sa začalo seriózne riešiť až na poslednú chvíľu a preto bol výsledok taký, že nás hlasovanie čaká až vo štvrtok. Dnes kvôli tomu vidíme veľké množstvo požiadaviek z viacerých strán a aj od nezaradených poslancov. Problémom je, že niektoré požiadavky sa navzájom vylučujú.
„Je to ako rozmotávanie svetielok pred Vianocami, keď má človek v istej chvíli pocit, že už to asi treba rozstrihať, lebo inak to nejde.“ V utorok by vláda zrejme padla, ak by sa hlasovanie nepresunulo. Hřích dodáva, že možné je aj to, že vo štvrtok bude ešte väčší počet poslancov definitívne rozhodnutý.
Výsledok môže byť iný
„Časť tých poslancov už vidí svetlo na konci volebného tunela tohto volebného obdobia. Motivácia byť poslušný je o to slabšia,“ vysvetľuje, prečo môže nakoniec za pád vlády hlasovať väčší počet zákonodarcov ako by tomu bolo v utorok.
Najväčšia parlamentná zhoda je na predčasných voľbách. Na tie však potrebujeme zákon, ktorý by muselo podporiť 90 poslancov. Rozchádzajú sa však názory, kedy by takéto voľby mali byť. Aj keď sa často skloňoval september, pretože strany ktoré sa dostali do parlamentu by ešte dostali posledné peniaze od štátu, čoraz častejšie sa objavujú aj iné dátumy.
Hřích dodáva, že žiadnej strane nevyhovuje to, že voľby bývajú na začiatku roka. Kampaňuje sa tak v zime a počas vianočných sviatkov sa ľudia politike vyhýbajú. „Všetkým vyhovuje hodiť to niekde do stredu roku.“
Odchod Matoviča nestačí
SaS tvrdí, že odchod ministra financií Igora Matoviča by problém nevyriešil. Skloňovala sa aj rekonštrukcia vlády, ktorá by zahŕňala aj výmenu ministra vnútra Romana Mikulca či ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Zároveň však kritizujú, že vládu vedie Boris Kollár, takže ani rekonštrukcia by toto neupokojila.
„Nemyslím si, že poslanci okolo Tomáša Tarabu pomôžu opäť odložiť hlasovanie. Bude sa to však riešiť do poslednej chvíle a potom to už možno všetci vzdajú. Pani prezidentka rokovala s premiérom, či je nejaký plán B. Myslím si, že v tej politike teraz nikto nemá plán B. Tie zmeny sú tak rýchle, že sa im tak trošku už plánovať ani nechce.“
Problémom ostáva, čo po voľbách, nech už budú kedykoľvek. Šéf agentúry AKO hovorí, že aktuálne by sa do parlamentu dostalo množstvo strán s nízkym volebným výsledkom. Koalícia by tak musela byť široko rozkročená. To však môže vytvárať ďalšie problémy a ako s vtipom dodáva Hřích, najlepšia je koalícia s nepárnym počtom strán a tri sú už veľa.
„Ideálne by boli dve alebo tri strany, ale to nie je matematicky možné pri tom množstve strán. Môže nás čakať to, čo Taliansko alebo Izrael, keď mali jedny voľby za druhými niekoľko rokov, až kým občania nerozdali karty tak, že niekto bol schopný zložiť vládu. Toto momentálne hrozí Slovensku a nezdá sa, že niekto môže byť tak silný, aby to zvrátil.“
Aj keď viacero strán vylučuje OĽANO z povolebnej spolupráce, je tu však stále reálna možnosť, že bez tohto hnutia žiadna koalícia nevznikne. Ak stranu však napriek tomu odmietnu, bolo by to podľa Hřícha silným signálom, pretože by to bolo aj za cenu nových volieb.
Odborník vidí, že Hlas a Smer aktuálne stagnujú a mení sa aj druh ich voliča, už sú menej homogénny ako tomu bolo na začiatku rozdelenia. SaS má zase klesajúci trend preferencii. Deje sa tak už od leta. Ak by však vláda padla, SaS by tak „povalila“ vládu, ktorej väčšina ľudí nedôveruje a tak by im to preferenčne vôbec nemuselo uškodiť.