Keď ste počuli výrok ministra práce Erika Tomáša o dávke v hmotnej núdzi, prekvapilo vás to?
Na jednej strane ma to neprekvapilo, pretože ten diskurz politický, ktorý sa môže nazvať, že je moralistický, je na Slovensku už takmer tradičný. Zdôrazňovaním morálnych deficitov ľudí, ktorí sú bez práce, sa tradične zakrýva to, že na Slovensku existujú vážne štrukturálne problémy s prístupom na trh práce, že máme regióny, kde je naozaj nedostatok pracovných príležitosti, kde sa veľmi ťažko pracuje aj na živnosť, pretože ľudia tam celkove majú nízke príjmy a nemôžu si dovoliť platiť služby. V tých regiónoch a už aj vo väčšine slovenského územia je veľmi zlá verejná doprava, čiže sťažuje sa dochádzanie do práce. Nie sú vybudované služby pre rodičov s deťmi, teda myslím dostatok materských škôl alebo poobedňajších aktivít, ktoré by dovoľovali zladiť prácu a starostlivosť o deti. V tom má, žiaľ, tie jeho slová neprekvapili.
Spomenul Rómov.
Samozrejme to, že Rómovia majú veľmi ťažký či sťažený, oproti ostatným, prístup k práci, to je vlastne známa vec. Čiže snaha zamestnať Rómov, ktorí žijú zvlášť v segregovaných osídleniach vzdialených od centier, kde je k dispozícii práca, to je chvályhodný zámer. Ale práve tento zámer sa pokúšali plniť mnohé programy, ktoré boli financované z európskych zdrojov a vlastne vyhodnotenie tých programov nám stále chýba. A ja som v minulých rokoch pôsobila v komisiách alebo výboroch, ktoré monitorujú čerpanie tých zdrojov na národné projekty v prospech zamestnanosti. Mnohé programy, ktoré vznikli vlastne aj za pôsobenia Smeru, vyzerali veľmi nádejne. Vybudoval sa ten celý komplexný mechanizmus pre financovania, podporu sociálneho podnikania.
Čiže tu boli pozitívne kroky len nevieme, ako sa uplatnili v praxi, lebo to vyhodnotenie nemáme?
Keď sa pozrieme na údaje o miere nezamestnanosti, ktorá skutočne je na Slovensku najnižšia od roku 1992, tak si môžeme myslieť, že tieto projekty boli úspešné. Boli tam projekty, ktoré podporovali vytváranie pracovných miest pre ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali, vrátane istého financovania mentoringu v podnikoch, ktorí by týmto ľuďom pomáhali začleňovať sa do pracovného rytmu a zvyklostí v danej práci. A výsledkom toho mohlo byť výrazné zníženie nezamestnanosti. Na druhej strane máme tu iné zrkadlo, a to je štatistika príjmov a životných podmienok. EU-SILC (Štatistika EÚ o príjmoch a životných podmienkach, poz. red.), ktorú robí Eurostat v spolupráci s národnými štatistickými úradmi ukazuje, že na Slovensku medziročne výrazne narástlo riziko chudoby tých, ktorí pracujú, sú zamestnaní, ale nie sú zamestnaní ako riadni zamestnanci, teda na stály pracovný kontrakt, čiže dohodári, agentúrni pracovníci. Síce sa ich podarilo umiestniť na trhu práce, ale balansujú na hranici nedostatku.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.