Má ísť až o 750 miliárd eur pre garančný fond. Naviac ale ECB pristúpi (ako bolo oznámené v pondelok nad ránom) k výnimočným opatreniam, ako je napríklad "voľný prístup" (za jednopercentný úrok) k neobmedzenej dolárovej likvidite. ECB bude de facto tlačiť peniaze na nákup dlhopisov.
Efekty týchto nákupov má ECB tzv sterilizovať, aby obmedzila ich inflačný vplyv. To je na celej veci dôležité: nejde len o plán eurozóny a MMF, ale o globálne koordinovanú akciu, ktorej sa zúčastní aj americká centrálna banka, americká vláda a ministerstvo financií a podľa všetkého aj japonská centrálna banka. Centrálne banky sveta sa vracajú k politike tzv menových swapov, ktoré majú obmedziť prudké výkyvy kurzov.
Informácie len pre neobyčajných smrteľníkov
Je to reakcia na všetko, čo sa dialo na konci týždňa. Burzy sa rúcali po celom svete a euro sa začalo strmo prepadať, a to bez ohľadu na to, že sú výsledky nemeckého priemyslu povzbudivé, aj bez ohľadu na to, že Amerika začína veľmi masívne vytvárať pracovné príležitosti. Podľa všetkého mali v piatok šéfovia dôležitých vlád a centrálnych bánk sveta nejaké informácie, ku ktorým sa obyčajný smrteľník nedostane. Asi sa z trhov opäť začala vyparovať likvidita, zrejme opäť začali vysychať koryta medzinárodného finančného systému a zrejme sa začal opäť rúcať medzibankový trh.
Zaujímavé bolo načasovanie. V piatok to vyzeralo ešte dosť nepresvedčivo. Lídri únie sa zmieňovali o garančnom fonde vo výške 60 miliárd eur a o tom, že budú sprísnené kritériá Paktu stability a rastu. Politici útočili na špekulantov, hedgeové fondy a anglosaské ratingové agentúry. V nedeľu dohodli politici rádovo niečo iné a oznámili výsledok dohôd pred polnocou. Tak, aby to vstrebali ázijské trhy, ktoré majú v tej dobe budíček. Asi bolo v hre aj to, že kancelárka Merkelová stačila medzitým prehrať voľby v Severnom Porýní-Vestfálsku, čím sa jej na chvíľu otvoril priestor k určitému rozletu (než budú zase nejaké ďalšie voľby).
Správne politicky reagovať ...
1. Odkiaľ sa presne vezme taká masívna suma, ktorou má garančný fond disponovať? Nový európsky garančný fond má byť naplnený sumou pol bilióna eur počas niekoľko týždňov. Kde sa v ňom tie peniaze však vezmú? Pôjde o transfery z rozpočtov? Budú rýchlo predané nejaké nové dlhopisy? Fond má byť "garančný", nemusí z neho byť teda minuté ani euro. Peniaze v ňom však musia "reálne" byť. Kedy presne vznikne nárok na akési "čerpanie" z fondu? Kde začína a končí nestabilita, nerovnováha a bezpečná alebo nebezpečná hranica? To zatiaľ nie je úplne jasné. Rovnako tak nie je vôbec jasné, aký bude legislatívne štatút fondu a či kvôli nemu bude treba meniť európske dohody.
2. To isté sa vlastne vzťahuje obrovskému príspevku Medzinárodného menového fondu vo výške 250 miliárd eur. MMF tieto prostriedky nemá. Ako ich rýchlo získa? Členské krajiny budú musieť navýšiť vklady alebo fondu požičať.
3. Európska centrálna banka bude brať do zástavy de facto dlhopisy všetkých členských krajín eurozóny, ak to budú potrebovať (je to samozrejme veľmi zjednodušená interpretácia dohody). Nemôže to znamenať nebezpečenstvo inflácie? Aká bude reakcia nemeckých voličov na to, že ECB si bude počínať takto "neštandardne"? Nebudú to vnímať ako ohrozenie jej nezávislosti?
Politická reakcia všade v Európe na celý schválený balík bude vôbec tým najdôležitejším. A my v Česku by sme si mali všimnúť toho, že účasť na vzniku garančného fondu oznámili dobrovoľne Švédsko a Poľsko, ktoré v eurozóne nie sú. Z toho vyplýva, že Česká republika to odmietla alebo sa jednoducho nepripojila. Dúfajme, že sa o českej neúčasti rozvinie u nás podnetná diskusia.
Jan Macháček |