Štát určí chudobných nájomníkov

Desaťtisíce ľudí, ktorí nevedia, kde a za koľko budú o pár rokov bývať. Stovky vlastníkov domov, ktorých predkom komunisti zhabali majetok a napriek reštitúciám ho dodnes nemôžu adekvátne využívať. Taký je výsledok patovej situácie, do ktorej seba aj svojich občanov dostal štát. Ten počas socializmu nasťahoval do zhabaných bytov nových nájomníkov. Tí si po reštitúciách nemohli svoje domácnosti odkúpiť ako ostatní. Štát ich chráni regulovaným nájomným, ktoré diskriminuje vlastníkov. Riešenie problému chce vláda priniesť do konca roka.

Dedičstvo socializmu
Problém sa začal už pred desiatkami rokov, keď komunisti vyvlastňovali majetky nepohodlných ľudí. Po revolúcii sa síce zhabané budovy vlastníkom alebo ich potomkom vrátili, ale aj s neželaným bremenom - nájomníkmi, ktorí sa tak ocitli v pasci. "Spoločenská objednávka pri prijímaní reštitučných zákonov znela čo najrýchlejšie napraviť majetkové krivdy minulosti. Pri rýchlosti, akou boli tieto zákony prijímané, sa nevenoval dostatok pozornosti všetkým súvislostiam a
dôsledkom, ktoré reštitúcie môžu priniesť," hovorí Kristián Straka z občianskeho združenia Právo na bývanie zastupujúceho nájomníkov. Tí sa sťažujú, že nemali možnosť odkúpiť si byty do osobného vlastníctva ako drvivá väčšina ostatných nájomníkov v družstevných a štátnych bytoch. "Tie sa odkupovali za 20- až 30-tisíc korún, čo ani vtedy nemalo, ani dnes nemá s trhovou cenou nič spoločné," hovorí Straka.

Zatiaľ ani jedna vláda kľúč na vyriešenie problému nenašla. Preto sa zatiaľ používa provizórne riešenie, regulované nájomné. Najmä dôchodcovia by totiž nezvládli platiť trhové ceny. To však poškodzuje samotných reštituentov. "Pojem ,regulované nájomné#145#, ktorý sa objavil na Slovensku po spoločenských zmenách v roku 1989, je v rozpore s ústavou, ktorá umožňuje nútené obmedzenie vlastníckych práv iba za primeranú náhradu," argumentuje Denis Sčasný zo združenia zastupujúceho vlastníkov. Tvrdí, že tento nástroj je na úkor ľudí, ktorým už v minulosti bolo odňatím majetku a často aj politickým prenasledovaním ublížené.

Navyše, množstvo domov je v dezolátnom stave. Nájomníci pre obavy z budúcnosti do opráv investovať nechcú, pre vlastníkov je to pri súčasných príjmoch a možnostiach ekonomicky neúnosné. "Vláda jednoducho spoza stola rozhoduje o nájomnom za štvorcový meter bytu jednotne pre dom vo vynikajúcom technickom stave a rovnako aj pre dom v havarijnom stave, rovnako jednotne pre obytný dom v centre Bratislavy či na okraji Trebišova," hovorí Ščasný. Vlastníci chcú podľa jeho slov nájsť spoločnú reč so združením nájomníkov, aby spoločne zatlačili na štát.
V nájomných bytoch bývajú zväčša starší ľudia, a tak sa byty uvoľňujú prirodzeným úbytkom. Zákony však nezabraňujú, aby sa k starej mame prihlásil na trvalý pobyt napríklad vnuk, ktorý má v prípade platenia riadneho nájomného nárok bývať tu až do nového rozhodnutia vlády.

Na ťahu je vláda
Štát teraz musí rozhodnúť o tom, ako ďalej. Regulované nájomné už malo byť podľa pôvodných plánov zrušené, sociálne orientovaná vláda si to však vzhľadom na ekonomickú situáciu nájomníkov nedovolila. Politici pripúšťajú, že problém sa mal riešiť už dávno. "Keby sa napríklad každý rok uspokojilo 10 percent nájomníkov a reštituentov, nezaťažilo by to tak rozpočet a bolo by to vyriešené," hovorí Michal Jurči z ministerstva spravodlivosti.
Vláda naposledy zmietla zo stola návrh ministerstva výstavby, ktorý chcel reguláciu tento rok zrušiť a nariadiť obciam, aby ľuďom našli adekvátne bývanie. Preto majú rezorty výstavby, práce, financií a spravodlivosti do konca tohto roka vypracovať novú koncepciu, kam ďalej. Problémom je, že nikto presne neeviduje počet nájomných bytov a obyvateľov v nich. Odhady uvádzajú päť- až sedemtisíc bytov a zhruba dvadsaťtisíc obyvateľov.

Koncepcia ešte nie je na svete, vyzerá to však tak, že s ňou nebudú spokojní všetci nájomníci. Vláda sa ich totiž snaží rozdeliť. "Naše ministerstvo má vypracovať a predložiť ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja merateľné kritériá na vymedzenie nájomcov bytov v záujme zabezpečenia diferencovaného prístupu k poskytovaniu bytových náhrad," hovorí Daniela Rodinová z rezortu práce. Sociálne slabším tak štát pomôže viac ako ostatným. Keďže náhradných bytov nie je dostatok, ujdú sa pravdepodobne len niektorým. "Regulované nájomné by malo zostať v prípade ľudí, ktorí to potrebujú, pretože by finančne nedokázali znášať náklady na trhové nájomné," vysvetľuje hovorkyňa Smer-SD Katarína Kližanová Rýsová. Ostatní si pravdepodobne budú musieť pripraviť na nájomné oveľa viac ako platia dnes.
Podrobnosti novej koncepcie by mali byť známe niekedy na jeseň. Nájomníci však chcú viac ako len garanciu nájomného či presťahovanie. "Trvalé riešenie je možné vo forme bytových náhrad, a to v súlade s tými pravidlami, ktoré boli vytvorené pre ostatných občanov," hovorí Straka.

Obyvatelia zreštituovaných domov nie sú len problémom Slovenska, ale všetkých krajín spoza bývalej železnej opony. Európsky súd pre ľudské práva už riešil prípad z Poľska, keď sa priklonil na stranu vlastníkov - regulácia podľa rozhodnutia súdu porušuje základné ľudské právo pokojne užívať svoj majetok. Definitívne riešenie vyhovujúce všetkým stranám však zatiaľ nenašli v žiadnej krajine.