Najlepšie univerzity si držia kvalitu

Hodnotenie škôl. V piatom roku preverovania kvality univerzít Akademickou ratingovou a rankingovou agentúrou sa dve bratislavské a jedna košická škola udržali medzi elitou. Maturanti sa môžu opäť orientovať podľa rebríčka pri výbere budúcej vysokej školy.

Budúci vysokoškoláci nájdu kvalitné vzdelanie aj na Slovensku - vo všeobecnosti však slovenské vysoké školy stagnujú. Také sú závery aktuálneho hodnotenia kvality vysokých škôl a ich fakúlt v podaní Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry. Autori štúdie hodnotili záujem uchádzačov o školu, kvalitu výučby a vedy a ďalšie kritériá.

Na základe výsledkov zostavili rebríček najlepších škôl v jednotlivých oblastiach štúdia - právo, medicína, ekonómia a podobne. Absolútna elita ostala v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaká - medzi tri najlepšie slovenské školy vôbec patria opäť Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky na bratislavskej Univerzite Komenského a Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Získali najviac bodov zo všetkých hodnotených fakúlt. Hodnotenie škôl uverejnila agentúra už piaty rok.

Už dnes však študenti zohľadňujú ranking pri podávaní prihlášky na vysokoškolské štúdium. "Celý rok máme aktuálny rebríček vystavený na nástenke,“ hovorí Zuzana Gullerová, výchovná poradkyňa z bratislavského Gymnázia F. G. Lorcu. Deti podľa nej berú do úvahy najlepšie školy, ale paradoxne aj tie najslabšie - kvôli prihláške "na istotu“. Rebríčky poznajú tiež na gymnáziu v Kremnici. "Rodičia aj deti o rebríčku vedia, ale naďalej dajú skôr na informácie osobného charakteru, napríklad od študentov, ktorí už na tej-ktorej škole študujú,“ vysvetľuje riaditeľka gymnázia Jana Šumichrastová.

Dôvody stagnácie
Od založenia samostatného štátu sa však žiadna slovenská škola neumiestnila v rebríčku najlepších 500 univerzít sveta. "Na špičkové výsledky máte nárok po 80 až 100 rokoch, hovorí sa tomu efekt štvrtej generácie,“ vysvetľuje člen agentúry Ivan Ostrovský. Upozorňuje, že univerzity v TOP 100 majú podľa analýz svetových rankingov rozpočet 1 až 2 miliardy dolárov ročne.

K úspechu vedie podľa Pišúta recept zložený z troch prísad. "Vyberať dobrých študentov a pedagógov, prácu ohodnotiť podľa zásluh a rozvíjať medzinárodnú spoluprácu.“ Vývoj nehrá školám do kariet najmä v prvom prípade - do zahraničia odchádzajú tí najschopnejší študenti aj pedagógovia. "V Česku študuje vyše dvadsaťtisíc študentov, čo je viac, ako má naša najväčšia Univerzita Komenského denných študentov,“ konštatuje Pišút.

Za hranicami je štúdium lákavejšie aj pre budúcich vedcov a pedagógov, ktorí by mali vychovávať ďalšie generácie. Len z "matfyzu“ odchádzajú za doktorátom do zahraničia desiatky absolventov ročne, no vráti sa len zlomok z nich, dodáva Pišút. Autori štúdie tiež ocenili, že ministerstvo školstva chce rozdeliť vysoké školy na Slovensku podľa výsledkov komplexnej kategorizácie a kvality. Samotné ministerstvo školstva hodnotenie škôl nekomentuje.