Vzrastajúca úzkosť z chorôb, nedôvera v zdravotný systém, kult výkonnosti, potreba mať „všetko pod kontrolou“ je vodou na mlyn tomuto trendu.
Od soft po hard
Smart hodinky sú výborným príkladom „soft“ biohackingu, ktorý sa stáva bežnou súčasťou našich životov. (Nielen) športovci to poznajú. Mnohí ich neskladajú z ruky dole 24/7. A nie preto, že potrebujú vedieť, koľko je hodín. Smart hodinky a fitnes náramky sledujú počet krokov, srdcový tep, stres, okysličenie krvi, niektoré dokonca kvalitu dychu počas spánku. Ich nosenie nonstop je často prvý krok k jemnému biohackingu – teda k tomu, ako získať viac informácií o svojom tele.
Neustály kontakt s pokožkou zabezpečí, že vás senzory lepšie „načítajú“ a na základe dlhodobého nosenia algoritmy vytvoria váš individuálny profil – aký je váš pokojový pulz, ako reagujete na záťaž, ako rýchlo sa regenerujete. Podľa týchto parametrov napríklad vyhodnotia, že dnes nie je dobrý deň na „zničenie sa“ v posilňovni.
Podstatou biohackingu je teda snaha zefektívniť fungovanie tela a mysle. To sa dá jemnejšie, napríklad cez stravu, dych, svetlo, spánok či vedomú prácu so stresom, no zájsť sa dá aj do technokratických extrémov. Biohackeri si napríklad už bežne implantujú NFC alebo RFID čipy do ruky – na odomykanie dverí, spúšťanie zariadení alebo bezkontaktné platby. Ich telá sa tak stávajú funkčnými rozhraniami.
Amal Graafstra, z...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.