Pojem logistika, ktorému ešte pred pár rokmi rozumel len úzky okruh špecialistov a vojakov, preniká čoraz viac do všeobecnej ekonomickej terminológie. Na naše otázky odpovedal prezident Zväzu logistiky a zasielateľstva SR Ing. František Komora.
Ktorými hlavnými smermi sa dnes uberá rozvoj logistiky na Slovensku?
Logistika ako odvetvie predovšetkým rýchlo rastie. Zapájanie sa do medzinárodnej deľby práce znamená nárast objemu prepravy a nárast množstva budovaných logistických centier. O tom sa môže presvedčiť každý, kto cestuje z Bratislavy do Žiliny či Brna, ale aj po iných častiach Slovenska. Príchod zahraničných investorov na Slovensko priniesol so sebou ich chápanie outsourcingu a špecializácie, a hoci nie vždy je to vďaka lacnej pracovnej sile nevyhutné, firmy logistické služby masívne nakupujú od externých dodávateľov.
Trendom v priemysle všade vo svete je bezskladová výroba, teda nekupovať ani nevyrábať na sklad, ale rýchlo a v potrebných množstvách voziť len komponenty na tovar, na ktorý už je zabezpečený odbyt. Snaha o zavedenie tohto druhu výrobných systémov kladie na logistiku čoraz väčšie nároky, hlavne čo sa týka presnosti a flexibility. Výsledkom je zvyšovanie úrovne celého priemyselného odvetvia, čo je ďalší zreteľný trend v súčasnej slovenskej logistike.
Vysoké nároky
Aký vplyv na rozvoj logistiky má rozširovanie automobilového priemyslu?
Na jednej strane pozitívny, lebo vysoké nároky automobilového priemyslu nútia domáce firmy k zvyšovaniu kvality a odstraňovaniu zaostávania, ktoré bolo možné pozorovať hlavne v technologickej oblasti. Na druhej strane však niektorí investori so sebou priviedli svoje vlastné firmy a slovenské firmy v týchto prípadoch neposkytujú služby s vyššou pridanou hodnotou, nanajvýš sú v pozícii dopravcov, resp. poskytujú len služby ťahačov návesov.
V každom prípade logistika v automobilovom priemysle predstavuje dôležitý prvok celej produkcie, lebo jeden komponent chýbajúci na páse môže zastaviť celú výrobu. Práve preto, kto chce pracovať pre takýchto zákazníkov, musí podstúpiť oveľa prísnejšie preverovanie z hľadiska systému riadenia kvality, celý proces je oveľa komplikovanejší vzhľadom na potrebu vyšších záruk za kvalitu a spoľahlivosť služby a pritom tlak na cenu je tu skutočne mimoriadny. Ak však máme hovoriť o budúcnosti Slovenska ako krajiny budujúcej ekonomiku založenú na znalostiach, bez zvládnutia týchto činností v doprave a logistike pohoríme.
Ako naň vplýva technický rozvoj?
Zmeny v logistike spôsobené technickým rozvojom sú evidentné. Dnes už je pomerne bežné - hlavne u väčších a silnejších cestných dopravcov - že zákazník môže sledovať pohyb kamiónu vezúceho jeho zásielku na obrazovke svojho počítača prostredníctvom satelitu a internetu. V prípade malých zásielok sú ponúkané zákazníkom systémy sledovania zásielok Track and trace na báze tzv. kontrolných bodov, kde podľa použitého systému buď manuálne, prostredníctvom SMS správ, čítaním čiarkových kódov v kontrolných bodoch sú pravidelne k dispozícii informácie o tom, kde sa práve zásielka nachádza. V zahraničí už fungujú bezpapierové systémy, kde zásielka je vybavená elektronickým čipom alebo čiarovým kódom a napríklad potvrdenie prijatia zásielky sa vykoná podpisom na obrazovke prenosného zariadenia, ktorým je vybavený každý vodič. Zavádzanie informačných technológií a neuveriteľné tempo ich vývoja spôsobuje, že riešenia morálne zastarajú skôr, ako ich stihneme účtovne odpísať.
Fenomén globalizácie
Aké sú pozície domácich a zahraničných subjektov na slovenskom trhu logistiky?
Slovensko je malá krajina, ktorá v oblasti logistiky má za sebou aj smutnú minulosť a treba povedať, že politici sa na dnešnej situácii podpísali veľmi významne. Nemá zmysel sa zaoberať znova a znova tým, čo všetko nám roky podrážalo na Slovensku nohy - zlé zákony, nepodarené privatizácie, politickí nominanti na odborných postoch v kľúčových logistických podnikoch. Toto všetko oslabovalo našu pozíciu voči zahraničnej konkurencii.
Dnes však hrá najvýznamnejšiu úlohu iný fenomén. Takisto ako v iných odvetviach, a možno aj významnejšie, sa na medzinárodnej doprave a zasielateľstve podpisuje globalizácia. Bez zahraničnej kooperácie už vstup do významnejších tendrov nie je možný, a to znamená, že malé a slabé slovenské podniky z tejto oblasti nemajú inú možnosť, než vstupovať do medzinárodných sietí, alebo ich tieto veľké subjekty rovno kupujú. Tento proces je prirodzený a aj keby sme neurobili v minulosti v doprave toľko chýb, slovenské podniky by si zrejme samostatnosť neudržali. Bolo by to však za iných podmienok.
O tom, čo sa dialo s prístavmi, už verejnosť vie, čo sa deje so železnicami a letiskami, vidí a čo možno nevidí je, že aj v oblasti zasielateľstva a logistiky v poslednom čase najvýznamnejšie slovenské podniky zmenili majiteľov. Ten kto zatiaľ odoláva, sú slovenskí cestní dopravcovia. A aj tu je otázkou, či nejde len o fakt, že za súčasných podmienok je pre zahraničné subjekty tvrdý chlieb cestných dopravcov málo zaujímavý. Je však potrebné povedať, že v procese globalizácie majú šancu len globálni hráči a obdobné trendy ako na Slovensku vidíme aj v iných krajinách.
Aké sú hlavné regulačné rámce pre činnosť dopravcov?
Okrem legislatívy a iných vplyvov je to vplyv "európskej" politiky. Regulačné rámce pre činnosť dopravcov v tomto kontexte a z pohľadu logistiky predstavujú okrem legislatívy napríklad preťaženie cestnej a diaľničnej siete, ale aj železničnej siete v blízkej budúcnosti a snaha riešiť tnto problém zavedením mýta, či ekologické riziká spojené s dopravou. Výrazne vplýva na dopravu riziko ropnej krízy alebo značného rastu cien ropy s dopadom hlavne na cestnú dopravu. Železničná doprava vykazuje oproti tomuto riziku značnú mieru odolnosti, na druhej strane však aj obmedzenú použiteľnosť pre znalostnú ekonomiku. Neochota zefektívniť fungovanie dopravy ako celku a preferencia vlastných záujmov rozličných záujmových skupín - napríklad regionálne záujmy - bránia rušeniu neefektívnych tratí, záujmy odborov v prístavoch a na železnici bránia zefektívneniu tohto druhu dopravy a záujmy niektorých veľkých prístavov a snaha o zvýšenie ziskovosti lodnej dopravy zo strany rejdárov nasadením čo najväčších lodí bráni transformácii dopravných tokov na zemi a využitiu aj iných, geograficky výhodnejších prístavov. To vyvoláva následne potrebu dopravy lodných zásielok k príjemcovi cez najpreťaženejšie železničné a dopravné uzly Európy, najmä v Nemecku a Holandsku.
Čo treba riešiť
Ktoré sú podľa vás hlavné nedoriešené problémy a nepriaznivé faktory pôsobiace proti želanému stavu rozvoja?
Okrem toho, o čom som už hovoril, je stále problémom legislatíva a dane. Zavedením európskej legislatívy mala väčšina problémov prestala existovať, no aj tu je ešte čo riešiť. Objavujú sa tu resty v zákonoch starých desiatky rokov a napríklad v prípade medzinárodného dohovoru CMR, resp. súvisiacich protokolov, môže táto zábudlivosť legislatívcov spôsobiť vážny problém. Podobné nedorobky nájdeme aj v Obchodnom zákonníku.
Aký by mal byť optimálny pomer a vzťah medzi jednotlivými druhmi nákladnej dopravy - vzhľadom na ekonomické, ekologické a technické aspekty?
Niečo také ako optimálny pomer neexistuje a ani existovať nemôže. Predpokladalo by to stabilitu množstva faktorov majúcich vplyv na túto otázku, čo nemôže nastať. Pozrime sa len na to, čo urobila za posledné roky cena ropy, ako sa mení štruktúra a potreby slovenského priemyslu a, povedzme, aj obchodná politika jednotlivých výrobných podnikov. Optimálne je to, čo v danej chvíli najlepšie zodpovedá potrebám zákazníkov.
Môžete čitateľom priblížiť ciele, princípy a činnosť Zväzu logistiky a zasielateľstva SR?
Ide o profesné združenie podnikateľov, ktorí podnikajú v oblasti logistiky a zasielateľstva. Jeho úlohou je podporovať, rozvíjať a chrániť spoločné odborné, hospodárske a sociálne záujmy svojich členov. Zväz je riadnym členom medzinárodnej organizácie zasielateľov FIATA, CLECATU. Zväz podporuje rozvoj externých logistických služieb, vnútroštátneho a medzinárodného zasielateľstva, pôsobí poradensky pri tvorbe a schvaľovaní legislatívnych noriem, predpisov a opatrení vzťahujúcich sa na rozvoj logistiky, zasielateľstva a s nimi súvisiace odbory. Zastupuje záujmy svojich členov, podporuje dobré meno a úroveň podnikania v odbore externej logistiky a zasielateľstva a háji členov pred nekalou konkurenciou.
ZLZ SR sa ďalej snaží zabezpečovať informovanosť svojich členov, umožňovať im výmenu poznatkov a skúseností v rámci členskej základne a podľa svojich možností im poskytovať podporu, poradenskú službu a právnickú pomoc. Členmi Zväzu sú najvýznamnejšie slovenské zasielateľské firmy. Pridruženými členmi môžu byť ďalšie subjekty, ktoré majú s podnikateľmi v oblasti logistiky a zasielateľstva spoločné záujmy.