Ako bezpečne prejsť ulicou a „prežiť“ v meste ako chodec? Jediná rada s absolútnou platnosťou je postaviť sa za prekážku na priechodoch pre chodcov a v miestach, kde sa jazdí vyššími rýchlosťami. Na rušnej križovatke je tak lepšie postaviť sa napríklad za stĺp semaforu.
„Je veľmi ťažké radiť, čo robiť pri zrážke s autom," premýšľa Robert Šťastný z tímu výskumu dopravnej bezpečnosti Škoda Auto. „Možno by pomohlo ľahko nadskočiť, ale to je skôr inštinktívna reakcia, hlavne je dôležité sa nedostať pod auto." Predné časti áut sú dnes tvarované tak, aby sa pod ne telo nedostalo. Nákladné autá na to majú na to napríklad špeciálne ochranné prvky.
„Zaoberali sme sa tým, analyzovali sme videá rôznych nehôd. Ale potvrdilo sa, že všeobecná rada sa naozaj dať nedá," dodáva Šťastného kolega Petr Krásny. Problémom je podľa neho nevyspytateľný pohyb auta. Z uhla, z ktorého vidí človek, totiž nemožno odhadnúť, kam auto mieri. „Vidíte, že sa na vás niečo rúti, ale dráhu nepoznáte," vysvetľuje.
Najmäkššia časť auta je kapota a strecha
Rovnako tak sa nedá odhadnúť pohyb tela. Nasimulovať, ako telo poletí, nemožno, navyše sa pri tom nekoordinovane pohybujú končatiny, ktoré ovplyvňujú smer.
Veľa záleží na tom, kam telo dopadne, práve to je najkritickejšou fázou stretu. Kapota auta je mäkká, no veľmi tvrdý je rám čelného okna, ktorý musí uniesť hmotnosť celého vozidla pri prevrátení. Nebezpečné sú hlavne predné (A) stĺpiky, oblasť okolo stieračov, výstuha medzi oknom a motorom či medzi oknom a strechou. Samotná strecha už je zase mäkšia.
Ani nápad otáčať sa chrbtom nie je dobrý. Najohrozenejšou časťou tela je pri stretoch hlava a dopad na tvárovú časť je menej kritický, ako náraz zozadu.
Opatrenia na ochranu chodcov, rôzne zakrytovanie, vonkajšie deformačné zóny v podobe mäkkých kapôt vysunutých vysoko nad agregáty a ďalšie sú podľa expertov účinné do mestských rýchlostí, približne okolo 30 km/h.
Nebezpečný je rovnako následný dopad. Zrazenie človeka v nízkej rýchlosti môže mať závažné následky, keď dopadne napríklad hlavou na obrubník. Ak stihne chodec (alebo napríklad cyklista) zareagovať, mal by si kryť rukami hlavu.
Alkohol paradoxne zmierňuje následky
Petr Krásny a Robert Šťastný ešte pridávajú jeden zaujímavý záver svojich výskumov: Na mol opitý človek má pri nehodách väčšiu šancu na prežitie. "Hovorí sa tomu šťastie opilcov, ale má to vysvetlenie," opisuje Krásny. Prvý dôvod je v biomechanike: Opilci sú majú uvoľnené svaly a stret im toľko neublíži.
A bezpečnostný odborník Škody Auto pridáva ešte jeden dôvod: "Opilci majú oneskorené reakcie. Nestihnú zareagovať na nebezpečenstvo." Zlými reakciami si totiž podľa Krásneho ľudia mnohokrát svoju situáciu zhoršia. Ako príklad uvádza opitého na sedadle spolujazdca: "Triezvy človek často zareaguje pri hroziacom konflikte zle, pretože sa zaprie rukami o prístrojovú dosku." Keď potom vybuchne airbag, poláme ruky a ešte si nimi poraní tvár. Človek utlmený alkoholom reagovať nezvládne a airbag zafunguje, ako má.
František Dvořák
Snímky: Reuters, Jaguar