Vyberáme si kľúče a prichádzame k naleštenej tretej generácii Škody Superb, z ktorej sa stáva jedno z najočakávanejších áut na Slovensku. O dizajne sme už hovorili, Jozef Kabaň odviedol špičkovú prácu, a na bežných cestách auto vyzerá ešte lepšie ako na fotografiách.
Na začiatok testu a vôbec prvej jazdy som zvolil miesto vpravo na zadných sedadlách. Pravdepodobne jedno z najväčších prekvapení sa stalo hneď na začiatku. Nebolo to priestorom na nohy, ale vynikajúcim odhlučnením kokpitu.
Zvnútra pri naštartovaní takmer nepočuť motor. To, čo bolo roky slabinou Škody, sa tu konečne podarilo odfiltrovať. Na začiatok som sedel vo verzii Laurint & Klement, teda v najlepšom, čo bude Škoda predávať, a o výbavu nebola núdza.
Na zadných sedadlách sa konečne zväčšil sedák, a sedí sa tu pohodlnejšie ako v minulej verzii. Miesta nad hlavou však nie je nejako na rozdávanie. Tretia generácia však konečne ponúka vzadu vlastné nastavenie klimatizácie, a je tu napríklad šikovné riešenie USB zásuvky a klasickej zásuvky, kde môžete nabíjať aj notebook.
Funkčné riešenia, ktoré reálne spríjemnia jazdu autom, sa Škoda naučila robiť veľmi dobre.
Ideme za volant
Keďže veľa vodičov sa na zadných sedadlách voziť nebude, nasadáme za volant a ideme konečne jazdiť. Obrovskou novinkou vo svete Škody je úplne nový adaptabilný podvozok, ktorý dokáže inteligentne meniť svoje vlastnosti a tlmiť nerovnosti na cestách.
V komfortnom režime pôsobilo auto príjemne mäkko a viem si predstaviť v ňom spraviť stovky kilometrov na služobnej ceste. Problém je však v charaktere talianskych ciest, ktorých sa zima veľmi nedotkla, a to, čo vidíme na Slovensku, tam nie je. Teda reálny test podvozku dostane až u nás. Superb je však celkovo veľmi komfortný a ani v športovom režime nie je nejako extrémne tuhý.
Z novej konštrukcie je však zrejmé, že šoférujete dlhšie auto ako v minulosti. Navyše je širšie, a tak síce Superb nikdy nebol malým autom, teraz narástol aj tým, ako jazdí po cestách. Skrátka „z predĺženej Octavie“ sa stalo dospelé auto. A to vás napríklad odmení lepšou ovládateľnosťou pri vyšších rýchlostiach.
Interiér neponúka mnoho zmien
V Superbe je však aj „tona“ nových asistentov, a tak tu máte napríklad systém, ktorý pozerá cez kameru na pruhy na cestách, a ak by ste z nich vybočovali bez smerovky, dokáže vás vrátiť späť do pruhu. Pochvalu si však zaslúži adaptabilný tempomat, ktorý, našťastie, „nestresuje“ a na diaľnici si počína veľmi inteligentne. Teda napríklad nešliape agresívne na brzdu.
Avšak zatiaľ čo Superb prešiel z technickej a dizajnovej stránky obrovskú cestu, interiér sa ďaleko nepohol. Spracovaný je, samozrejme, na úrovni, ako si to žiada cenovka auta, no príliš pripomína ostatné autá od Škodovky.
Samozrejme, že to robia aj iné automobilky, no viem si predstaviť, že toto môže byť pre mnohých zákazníkov prekážkou. Stačilo zmeniť pár detailov a mohlo to byť úplne iné.
V každom prípade cez deň sme vyskúšali viacero motorizácií a chvíľami aj tú najvyššiu s výkonom 280 koní. Sedieť v takmer 300-koňovej Škodovke je skutočne malý zážitok, štvorvalec robí, čo môže, no predsa len šesťvalec znel lepšie, no jazdil horšie. Za rozumný základ považujem výkon 110 kw (150 koní), ktorý ponúka benzínový motor 1,4 TSI, ale aj zrejme budúci najpredávanejší model 2,0 TDI. V ponuke sú aj menej výkonné možnosti, no nekupujem si Superb, aby som v kopci musel „kvaltovať jednotku“, aby to vôbec potiahlo hore.
Škodovka novinkou príjemne prekvapila, a sám sa čudujem, koľko tu Nemci dovolili použiť nových technológií. Síce tu chýba pár prvkov, napríklad silný bi-turbodiesel z Passatu či full LED svetlá, pre českú automobilku je to však obrovský skok.
Snímky: Škoda, autor