Výrobcovia Volkswagen, BMW, Daimler, Audi či Porsche sa mali dohodnúť na tom, že do svojich benzínových áut neosadia časticové filtre, informuje nemecký magazín Der Spiegel. Ich inštaláciou by pritom výrazne prispeli k ochrane ovzdušia aj zdravia ľudí. Týmto i ďalšími podobnými prípadmi sa už zaoberajú európske i nemecké úrady.
Namiesto toho, aby sa pätica výrobcov áut snažila čo najlepšími filtrami získať výhodu nad konkurenciou, dohodli sa manažéri spoločností na tom, že ich inštaláciu budú znemožňovať.
Na zasadnutí 18. mája 2009 vo Wolfsburgu tak napríklad dospeli k tomuto uzneseniu: "Nasadeniu časticových filtrov pri spaľovacích motoroch je potrebné bezpodmienečne zabrániť".
Či sa takouto dohodou automobilky previnili proti hospodárskej súťaži, musí prešetriť príslušné úrady. Už teraz je však podľa Der Spiegelu jasné, že išlo o "sprisahanie proti ochrane životného prostredia a zdravia".
Len v Nemecku kvôli vysokej koncentrácii jemného lietajúceho prachu vo vzduchu zomrie každý rok predčasne okolo 40-tisíc ľudí.
"Prípad jasne ukazuje: Dieselová aféra nebola žiadnym nedopatrením. Spoločne organizovaný boj proti nariadeniam na ochranu životného prostredia patril zjavne k podnikateľskej kultúre," konštatuje Der Spiegel, podľa ktorého pritom verejne šéfovia firiem hovorili o tom, ako im na ekológii záleží.
Prvé časticové filtre do jedného zo svojich benzínových modelov v Európe začal montovať Daimler až v roku 2016.
Pätica automobiliek je v hľadáčiku úradov tiež kvôli tomu, že čelí podozreniu, že sa v minulosti dohovárala na rovnakých podmienkach pre nákup ocele. Podobne párovali aj techniku, ktorú využívajú na čistenie dieselových áut.