História emisných noriem v Európe siaha až do 50. rokov. V snahe bojovať proti mestskému smogu a emisiám výfukových plynov si v roku 1956 nemecká vláda nechala vypracovať všeobecné pokyny na zníženie emisií. Nemecko však nebolo v Európe prvé, podobné aktivity zamerané proti mestskému smogu boli podniknuté napríklad aj vo Francúzsku.
Od roku 1961 tímy francúzskych a nemeckých inžinierov začali spolupracovať na protokole pre štandardizáciu. V zámorí sa do týchto snáh najviac zapojila Kalifornia, kde už v roku 1968 začala platiť prvá emisná norma na svete. Na starom kontinente bola v roku 1971 v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva zavedená prvá emisná norma EHK 15 pre osobné automobily.
V praxi išlo o účinné opatrenie, ktoré v roku 1982 podnietilo komisiu EHS k ďalším reguláciám, píše iDNES.cz. Nárast automobilovej dopravy vo veľkých európskych mestách, ako sú Londýn, Paríž a Berlín, viedol v roku 1992 k odsúhlaseniu zavedenia celoeurópskej normy.
Euro 1 na štarte
Emisná norma Euro 1 bola zavedená v júli 1992 s implementáciou od januára 1993. To znamenalo prechod na bezolovnatý benzín a všeobecné zavedenie katalyzátorov za účelom zníženia emisií oxidu uhoľnatého (CO). Záväzný predpis bol zavedený v roku 1992 pre osobné automobily a ľahké nákladné vozidlá. Odvtedy sa dodnes normy pre spaliny a častice výrazne sprísnili.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.