V stredu parlament schválil zmenu Ústavy, ktorá dáva možnosť skrátiť volebné obdobie 90 hlasmi v parlamente. Stále platí dohoda, že voľby majú byť v septembri – na tom sa medzi bývalými koaličnými partnermi nič nemení?

Zatiaľ nemám takú informáciu. Túto dohodu sme urobili v nedeľu, bol to kompromis, o ktorý sa strana SaS významne pričinila preto, lebo tomu ešte predchádzala debata o 76-ke, ale tam Boris Kollár jasne povedal, že nepodporí novú väčšinu, ktorá by vládla do riadneho termínu volieb, a poslanci Gyimesi, Valášek aj Matovič sa vyjadrili takisto. Čiže je jedno, čo by urobila SaS, tie hlasy na 76-ku neboli, my sme boli akurát tí, ktorí jasne vyzvali premiéra Hegera, aby už prestal naháňať túto ilúziu.

Igor Matovič nepovedal, že to nepodporí, chcel byť posledným podpisom.

Nie, on si dal prakticky nesplniteľnú podmienku, že to podporí len vtedy, ak bude vymenený minister hospodárstva Karel Hirman, čo by bolo niekoľko mesiacov pred voľbami, po tom, čo sa konečne zapracoval, určite horšie riešenie a možno až nesplniteľné. Ale aj bez jeho hlasu by to jednoducho neprešlo. My sme boli tí, ktorí povedali: „Poďme sa pozrieť pravde do očí a poďme diskutovať o predčasných voľbách.“ To sa stalo a v nedeľu sme opäť prispeli ku kompromisnému riešeniu, pretože Boris Kollár chcel voľby čím skôr, OĽaNO ich chcelo čím neskôr alebo podľa možností vôbec, tak padla dohoda na 30. septembri. Mimochodom, Ján Budaj chcel voľby 30. septembra.

Nemení sa niečo aj preto, že Boris Kollár povedal, že jeho hnutie zahlasuje aj za opozičný pozmeňujúci návrh, že voľby budú v júni? Nerozpadá sa tá dohoda, stále je na septembri?

Vyzerá to tak, ale ja som v koalícii už veľakrát zažil, že na druhý deň už neplatilo to, čo sa dohodlo. A ako to teraz bude, vám vôbec neviem povedať.

Na skrátenie volebného obdobia bude treba minimálne 90 hlasov. Prečo to nie je napríklad 76 hlasov?

To by bolo veľmi veľké riziko. Aj v minulosti, keď sa odhlasovali predčasné voľby, vždy to bolo 90 hlasmi, ale taká tu bola aj dohoda v nedeľu. Jasné, že to musí byť 90 hlasov, to je úplne samozrejmé.

Ústava, ktorú je možné meniť iba 90 hlasmi, garantuje každému poslancovi, že je volený na štyri roky. Pasívne volebné obdobie. Takže keď vám to garantuje Ústava, ktorá bola schválená 90 hlasmi, myslím si, že je úplne logické, že pokiaľ toto ústavné právo nemá platiť, tak len 90 hlasmi, a nie 76.

Vysloviť nedôveru vláde môže parlament so 76 hlasmi, nemôže potom niekedy v budúcnosti nastať patová situácia? 76 hlasov na vyslovenie dôvery bude, ale 90-ka na predčasné voľby už nie.

Ak sa toto stane, tak je tu prezidentka, ktorá ustanoví úradnícku vládu.

No áno, lenže je to trošku komplikovanejšie, čiže nebola vôbec diskusia o tom, ako by to malo byť?

Život je komplikovaný.

76 hlasov? Viete, na čo sa pýtam.

Vlastne ani neviem, ak mám byť úprimný. Vám je úplne jasné pravidlo, že ak je vláda, v ktorej bola vyslovená nedôvera, alebo bola vláda v demisii, vstupuje do hry prezidentka, ktorá má viacero možností, môže niekoho poveriť, môže ustanoviť alebo navrhnúť svoju vlastnú vládu, a áno, nemusí získať v parlamente dôveru, ale potom môže aj tak vládnuť v demisii.

Opozičné strany zároveň chcú, aby bola možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom, kritizujú, že sa bojíte ľudí, a preto to tam nechcete zakomponovať. Prečo to má byť bez referenda?

To, že my sa bojíme ľudí, je veľmi úsmevné. My, čo sme odišli najprv z koalície, potom z vlády, aby sme odtiaľ dostali Igora Matoviča, lenže sme videli, že hnutie OĽaNO nemá silu urobiť správnu vec. Potom sme navrhli odvolať ministra Matoviča a potom sme my dali návrh na vysl...