Každých 60 kilometrov dĺžky jedna rýchlonabíjačka pre osobné vozidlá, každých sto kilometrov jedna pre ťažké nákladné vozidlá. Takúto podobu má zákon, ktorý tento rok prijala za svoj Európska únia, a k jeho naplneniu dôjde v roku 2030. Pre vodičov elektromobilov predstavuje úľavu skôr len teoreticky než prakticky, píše iDNES.cz.
Osadiť vo zvolenom mieste rýchlonabíjačku je totiž väčšinou oveľa menší problém, než ju úradne schváliť na prevádzku, pripojiť k sieti a skrátka spustiť. Inštalácia ultrarýchlej dobíjacej stanice pre elektromobily, to je technický úkon, ktorý zaberie dva až tri týždne práce. Ale administratíva okolo, schválenie zariadenia na prevádzku, trvá byrokratom až dva roky.
Aj preto elektromobilita vraj v EÚ nepostupuje tak, ako by si ľudia zrejme želali. Vďačným príkladom komplikácií je Španielsko, ktoré výdatne pridalo na tempe budovania rýchlonabíjačiek. Polovica z 1 600 novozriadených dobíjacích staníc, prevádzkovaných tu spoločnosťou Repsol, je však aj mesiace po svojom zhotovení nečinná.
Nemajú totiž pripojenie k sieti, pretože na to chýbajú potrebné povolenia. Podobných formálnych nedostatkov, keď nabíjačky hotové stoja, ale nefungujú, nie je ušetrený ani zvyšok krajín európskej „dvadsaťsedmičky“. Podľa nového zákona majú byť tieto rôznorodé procesné a funkčné prekážky odstránené v nasledujúcom roku a pol. Lenže nemálo z nich vyžaduje oveľa komplexnejšie riešenie.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.