Rýchlejšie na bežnej ceste až do vlaňajšieho októbra nikto nejazdil. Teda aspoň to nie je zdokumentované. Caracciola pred rokmi s prísne aerodynamicky tvarovaným špeciálom dosiahol rýchlosť 432,692 kilometra za hodinu.
Takou rýchlosťou preletel strieborný šíp jeden kilometer verejnej diaľnice medzi Frankfurtom nad Mohanom a mestom Darmstadt.
Rekordné jazdy museli byť podľa dodnes platných pravidiel dve: jedna tam a druhá späť. Výsledný rekord potom bol priemerom oboch jázd s letmým štartom.
Rekord padol až vlani, keď Niklas Lilja, testovací pilot švédskej automobilky Koenigsegg, v nevadskej púšti neďaleko Las Vegas poriadne prevetral "hyperšport" Agera RS na uzavretom úseku diaľnice, pričom dosiahol rýchlosť 444,6 kilometra za hodinu.
Pre rekordnú jazda dostal Caracciola Špeciálny prototyp, ktorý je dnes vystavený v múzeu automobilky. Viac ako 700 koňové monštrum vychádzalo z pretekárskeho špeciálu W125, s ktorým Caracciola veľakrát zvíťazil.
Rekordný špeciál bol dielom legendárneho šéfa vývoja závodných Mercedesov Rudolfa Uhlenhauta a člena predstavenstva značky zodpovedného za vývoj Maxa Sailera, stroj bol dokončený za osem týždňov.
Hlavnou úlohou bolo okrem vytvorenia úplne novej karosérie upraviť významne podvozok tak, aby sa nenadľahčoval predok, čo malo za následok zlú ovládateľnosť stroja.
Už vtedy pre ladenie karosérie používali konštruktéri aerodynamický tunel. Rekordný prototyp dostal zakrytovanie kolies a ďalšie úpravy, čím sa podarilo zraziť aerodynamický koeficient Cx, ktorý je dôležitý, aby auto čo najlepšie prerážalo vzduch, na dodnes ohromujúcu hodnotu 0,157. Ten však takto presne namerali až 40 rokov po rekordnej jazde.
S dizajnom karosérie pomáhali špecialisti z leteckého priemyslu Ernst Heinkel a Willy Messerschmitt, ktorí odporučili skrátiť predný previs a viac zaobliť zadok. Nenadľahčovaniu prednej časti pomohlo jej zníženie a zúženie. Silueta sa zaoblila, aby sa zmenšila citlivosť na bočný vietor.
Intenzívne sa ladil kvapkovitý tvar zasklenia kokpitu. Caracciola sa najskôr sťažoval na to, že zaoblenie skla skresľuje výhľad, nakoniec sa však podarilo nájsť aerodynamický tvar, ktorý mu vyhovoval.
Rudolf Caracciola
Kvôli kompletnému zakrytovaniu bez rušivých výrezov museli konštruktéri vyriešiť chladenie motora inak. Preto dostal špeciál 500 litrovú nádrž, ktorú plnili vodou a ľadom, aby sa preplňovaný 12-valec dokázal uchladiť. Dvoma otvormi v prednej časti motor dýchal (sanie).
Pôvodný W125 v špecifikácii pre Grand Prix mal radový preplňovaný osemvalec, rekordný automobil mal o štyri valce viac.
Preplňovanie obstarávali dva kompresory, s pomocou ktorých zo seba 5,6-litrový agregát dokázal dostať 736 koní (541 kW). Motor mal pevnejšie vnútornosti a motorárom Georgom Scheererom starostlivo naladené karburátory.