Širokým záberom schopností je tak trochu ako da Vinci. Osvieteným prístupom k zamestnancom tak trochu ako Baťa. Výzorom tak trochu ako Poirot.
Nenápadný génius Eduard Slavoljub Penkala vytvoril a patentoval počas svojho života viac ako osemdesiat vynálezov z rôznych oblastí – rotačnú zubnú kefku, plniace pero, prací prostriedok, bielidlo, insekticíd Krepax, liek na liečbu reumatizmu, termosku a termofor, brzdy pre vozne, hmotu na výrobu gramofónových platní či odpočúvacie zariadenie a prvé chorvátske lietadlo.
Eduard Penkala sa narodil 20. apríla 1871 v Liptovskom Mikuláši otcovi poľského a mame holandského pôvodu. Už ako malý sa neustále v niečom „vŕtal“, niečo opravoval a vymýšľal.
Rodičia ho nabádali, aby sa stal lekárom. Na otcovu radu odišiel študovať medicínu do Viedne. Fascinovala ho ľudská kostra aj funkcie svalov, neznášal však účasť na pitvách. Už v prvom semestri odišiel z medicíny k tete Márii do Drážďan, kde začal študovať chémiu.
V marci 1898 ukončil Kráľovskú vysokú školu technických vied dizertačnou prácou z odboru organickej chémie. Už v tom čase hovoril, čítal a písal po slovensky, nemecky, poľsky, maďarsky a francúzsky.
Počas štúdií sa zoznámil s poľskou fyzičkou a chemičkou Máriou Skłodowskou (ktorá sa neskôr preslávila pod manželským menom Curieová a za objav chemického prvku rádia získala v roku 1911 Nobelovu cenu za chémiu, pozn. red.).
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
