Dnes už segment minivozidiel síce pomaly vymiera, no v minulosti to bol úplne iný príbeh. Napríklad Francúzi boli podobne ako Taliani po druhej svetovej vojne odborníci na malé autá, ktoré však aj napriek skromným rozmerom dokázali uspokojiť väčšinu potrieb motoristov. Dôkazom je nielen Citroën model 2CV alebo Renaulty 4 a 5, ale taktiež malé Twingo, ktoré druhá z týchto automobiliek predstavila 5. októbra 1992 na parížskom autosalóne.
Vreckové auto s extrémne priestrannou kabínou sa vyrábalo skoro 20 rokov a celkom ich zákazníci kúpili za roky pôsobenia 2,5 milióna. Zadanie, ktoré konštruktéri dostali, nebolo pritom vôbec jednoduché. Nové vozidlo malo v ponuke značky nahradiť úspešný Renault 4, vyrábaný od roku 1961, zároveň však nesmel konkurovať chystanému Cliu, nástupcovi podobne úspešnej malej "er päťky".
Neľahkú úlohu dostal koncom 80. rokov na starosť manažér Yves Dubreuil, ktorý sa už v lete 1986 počas celozávodnej dovolenky zaoberal návrhom malého MPV s jednoduchými tvarmi. Úvahy o novom miniautomobile sa však v Renaulte objavili ešte oveľa skôr.
Už v roku 1973 v továrni pracovali na projekte lacného auta VBG (Voiture bas de gamme), začiatkom 80. rokov sa automobilka zapojila do francúzskeho vládneho programu pre vývoj malého vozidla Mono-Box Eco. Všetko sa nakoniec spojilo pod Dubreuilovým vedením.
Jeho pôvodný projekt označený W60 bol však ešte celkom nenápadné hranaté auto, pripomínajúce poľský prototyp FSM Beskid z rokov 1983 až 1987. Pod vedením nového šéfdizajnéra Renaultu Patricka le Quémenta, ktorého francúzska továreň pretiahla z Volkswagenu v nádeji, že jej pomôže, ale nakoniec vzniklo celkom iné auto.
Zaoblený trojdverový hatchback, ktorého základ stvoril návrhár Jean-Pierre Ploué, ktorý na prvý pohľad pripomínal zmenšený veľkopriestorový model Renault Espace. V roku 1988 bola základná podoba auta hotová. Zatiaľ čo na dizajne vozidla, ktorý dostal meno Twingo (kombinácia slov Twist, Swing a Tango), sa nešetrilo, pri mechanickej časti to bolo práve naopak.
Autíčko s neprehliadnuteľným priateľským „kukučom“, ktorá niekomu pripomína ľudskú tvár a inému žabu, malo napríklad digitálnu prístrojovú dosku a posuvnú zadnú lavicu, ktorá v prednej polohe ponúkala slušných 261 litrov batožinového priestoru a v zadnej potom dosť miesta pre dvoch dospelých – to všetko u auta o 13 centimetrov kratšieho ako Škoda Citigo.
Pod kapotu však zamieril obstarožný osemventilový štvorvalec s objemom 1 239 kubických centimetrov a výkonom 55 koní, ktorý Renault používal už od začiatku 60. rokov (v rôznych kubatúrach) v mnohých kompaktných modeloch. Až časom dostalo Twingo modernejšiu pohonnú jednotku, tisícšesťstovka montovaná od septembra 1996 dávala 60 a v 16-ventilovej verzii dokonca 75 koní a malé autíčko s ňou dokázalo ísť skoro 170 kilometrov za hodinu.
Podobných rýchlostí však vodiči s Twingom dosahovali len málokedy, aj kvôli tomu, že automobilka vôbec neodhadla, kto si miniauto bude najčastejšie kupovať. Zatiaľ čo reklamy na nový renault boli plné mladých atraktívnych ľudí a marketingové oddelenie čakalo, že typickým kupcom budú začínajúci vodiči, študenti alebo mladé ženy, v skutočnosti si Renault Twingo – aspoň vo Francúzsku – skoro v troch štvrtinách prípadov kupovali penzisti.
Tým určite vyhovovala cena – 55-tisíc frankov, na Slovensku sa Twingo začínalo predávať za asi 350-tisíc korún v čase, keď Škoda Favorit stála od 235-tisíc korún – a príliš im nevadila skromná ponuka doplnkovej výbavy. Na výber bolo len zo štyroch farieb karosérie a za príplatok sa dali kúpiť len elektricky ovládané okná, klimatizácia alebo sťahovacie plátené strešné okno. Až v priebehu výroby pribudla napríklad automatizovaná prevodovka.
Twingo nakoniec nebolo také dlhoveké ako Renault 4, ktorý mal čiastočne nahradiť (medzi rokmi 1961 a 1994 vzniklo vyše osem miliónov exemplárov), napriek tomu však patrí symaptická „žaba“ k najdlhšie vyrábaným autám svojej doby.
S minimálnymi zmenami konštrukcie – okrem zosilnenia prednej časti napríklad od roku 1998 prišlo o oranžové prekrytie predných blinkrov – sa v Európe dalo ako nové kúpiť až do roku 2007, ďalších päť rokov ešte vychádzalo z továrne v kolumbijskom Envigade.
V ponuke automobilky Renault však meno Twingo nechýba ani dnes. Druhej generácii, vyrábanej medzi rokmi 2007 a 2014, síce chýbala osobitosť, na druhú stranu však existovala aj v „ostrej“ verzii RS s motorom s objemom 1,6-litra a výkonom 133 koní.
Tretia generácia, prvýkrát päťdverová a vyvinutá spolu s Daimlerom, sa vyrába od roku 2014 a Renault sa s ňou po rokoch vrátil ku koncepcii s motorom vzadu a pohonom zadných kolies. A podobne ako sesterský Smart Forfour môže mať aj elektromotor.