Elektromobily majú oproti klasickým „spaľovákom“ nevýhodu v podobe výraznej závislosti od vonkajšej teploty. Deklarovaný dojazd je totiž často nereálny už počas ideálnych teplotných podmienok, s príchodom mrazov sa potom viac či menej prepadá. Závisí to od samotného modelu a jeho schopnosti pracovať s teplotou batérie. Pri absolútnej väčšine však k poklesu dojazdu počas nízkych teplôt dochádza v desiatkach kilometrov.
Majiteľ obľúbeného elektrického vozidla Tesla Philip Benassi dojazdovú úzkosť, teda nervózne sledovanie ukazovateľa batérie a stavu zostávajúcich kilometrov, už za chladných zimných dní zažil. Rovnako ako ostatní ľudia v Nórsku sa však naučil, ako sa s ňou treba vyrovnať. Píše to agentúra AFP.
Kvôli teplotám často klesajúcim pod nulu, členitému terénu a dlhým úsekom odľahlých ciest sa môže zdať, že Nórsko nie je práve ideálnym miestom na jazdu elektromobilom, ktorého batéria sa v chladnom počasí rýchlejšie vybíja. Napriek tomu je táto krajina nesporným šampiónom v používaní vozidiel s nulovými emisiami.
Štyri pätiny nových automobilov predaných vlani v Nórsku boli totiž práve batériové elektromobily. Na porovnanie – podľa údajov Európskeho združenia výrobcov automobilov ACEA mali elektromobily na celkovom počte novo predaných áut v EÚ vlani podiel 12,1 percenta.
Kľúčom je poznanie auta a plánovanie
Krajina, ktorá je významným producentom ropy, má za cieľ ukončiť predaj nových áut so spaľovacím motorom do konca roku 2025, teda 10 rokov pred plánovaným zákazom v Európskej únii. Benassi si kúpil elektromobil v roku 2018. Vo svojom žiarivo bielom elektromobile Tesla S tento 38-ročný predajca kozmetickej firmy najazdí ročne 20-tisíc až 25-tisíc kilometrov.
Rovnako ako väčšina nových majiteľov elektromobilov zažíval zo začiatku paniku, keď pri jazde na opustenej vidieckej ceste videl, ako ukazovateľ stavu batérie rýchlo klesá a hrozilo, že sa čoskoro ocitne až na nule. Často je to len prvotná obava a keď majiteľ auto časom spozná, zistí, že napríklad dokonca aj s nulovým dojazdom má pred sebou ešte desiatky zostávajúcich kilometrov.
Pri elektromobiloch je však kľúčové poznať správanie auta, vývoj jeho spotreby energie a cestu si dôkladne naplánovať – napríklad aj so zastávkami na nabíjanie. „Nepoznal som auto dostatočne dobre. Ale po tých rokoch mám celkom dobrú predstavu o tom, koľko kilowattov potrebuje, a viem, že sa to veľmi líši podľa toho, či auto bolo cez noc vonku, alebo v garáži,“ povedal.
Auto podľa neho potrebuje viac energie, keď stojí vonku v teplotách, ktoré môžu klesať až do mínus 15 stupňov Celzia. Trvá potom pomerne dlho, kým sa auto vráti k bežnej spotrebe. To, ako sa zníži dojazd elektromobilov v chladnom počasí, závisí hlavne od modelu, ale aj od toho, aká nízka je samotná teplota.
„Platia však nasledujúce pravidlá: mráz okolo mínus desiatich stupňov zníži prevádzkový dojazd zhruba o tretinu v porovnaní s letným počasím a silný mráz (mínus 20 stupňov alebo viac) až o polovicu,“ uviedol fínsky konzultant Vesa Linja-aho. „Zaparkovaním vozidla v teplej garáži sa dá tento jav trochu zmierniť,“ dodal.
Pred dlhou cestou by si teda vodiči mali pozorne naplánovať svoju trasu, automobilová aplikácia a rozsiahla sieť viac ako 5 600 rýchlo-dobíjacích a super-rýchlych dobíjacích staníc v Nórsku im však tento proces uľahčujú.
Chlad ich neodrádza
Vo Finnmarku, najsevernejšom nórskom regióne v arktickej oblasti, kde ortuť teplomera občas klesá až k mínus 50 stupňom Celzia, vlani tvorili elektromobily až 54 percent registrácií nových vozidiel. To ukazuje, že problém s chladom nie je neriešiteľný. Aj ďalšie severské krajiny, ktoré sa pravidelne stretávajú s chladnými teplotami, sú na špičke svetového rebríčka v záujme o elektromobily.
Vo Švédsku a na Islande vlani tvorili elektromobily zhruba 33 percent novo predaných vozidiel. „Teraz má čoraz viac nových elektrických áut systémy na predohrev batérií, čo je veľmi múdre. Získate tým väčší dojazd a pokiaľ je auto pred nabíjaním vyhriate, bude sa tiež rýchlejšie nabíjať,“ povedala šéfka Nórskeho zväzu elektromobilov Christina Buová.
A súčasne dodáva, že majitelia elektromobilov nie sú jediní, kto sa musí obávať chladu. Pokiaľ sú totiž teploty pod bodom mrazu, tak sa môže stať, že vozidlo s naftovým motorom nenaštartuje vôbec, zatiaľ čo elektromobil áno. Viac ako 20 percent automobilov na cestách je teraz v Nórsku elektrických. Elektrina, ktorú spotrebúvajú, sa vyrába takmer výhradne z vodných elektrární.
Prechod na elektromobily uľahčila v týchto končinách primárne dlhodobá politika daňových úľav, aj keď vláda začala niektoré stimuly rušiť, aby vyrovnala rozpočtový schod. Ten by mal podľa odhadov za minulý rok predstavovať takmer 40 miliárd nórskych korún. Buová dodáva, že na otázku, prečo majú v Nórsku elektromobily taký úspech, existuje jednoduchá odpoveď, a tou sú ekologické dane.
„Zdaňujeme to, čo nechceme, teda autá na fosílne palivá, a podporujeme to, čo chceme, teda elektromobily. Je to až také jednoduché. Keď to dokáže Nórsko, dokáže to ktokoľvek,“ dodala.