Dnešná Škoda Auto sa dá objemom výroby aj množstvom ponúkaných modelov len ťažko porovnávať s predchádzajúcou mladoboleslavskou automobilkou v socialistickom Československu. Tá, hoci patrila k najlepším automobilkám niekdajšieho východného bloku, podľa odborníkov výrazne zaostávala a jej vozidlá predovšetkým v 70. a 80. rokoch by pri otvorení trhu nemohli konkurovať západnej či japonskej produkcii.
Jedným z posledných modelov, ktorý držal krok s celosvetovým vývojom, bola Škoda 1000 MB. Tá bola verejnosti prvýkrát predstavená pred 60 rokmi, 21. marca 1964 a tak tento rok oslávila svoje významné výročie. Škoda 1000 MB, čiže takzvaná „embéčka“, bola prvým mladoboleslavským vozidlom z radu modelov s motorom vzadu a pohonom zadných kolies.
Oproti predchádzajúcim modelom (Spartak, Octavia) mala aj výrazne pozmenenú karosériu. V rokoch 1964 až 1969 sa vyrobilo 443-tisíc kusov „embéčok“ 1000 a 1100, ktoré sa dobre predávali aj v zahraničí. „Chceme dodávať na trh kvalitné výrobky na vysokej technickej úrovni, schopné najširšej medzinárodnej konkurencie. A nové osobné vozidlo Škoda 1000 MB je výrobkom, ktorý tieto predpoklady rozhodne má,“ napísal v roku 1964 časopis Automobil.
Cesta k tomuto modelu trvala mladoboleslavskej firme 10 rokov. Už v roku 1954 sa vládnuca komunistická strana rozhodla, že dá ľudu lacný a spoľahlivý automobil. Odvtedy v automobilke pracovali na samotnom vývoji vozidla. Vzniklo množstvo prototypov, vďaka ktorým konštruktéri hľadali, ako najlepšie vyhovieť zadaniu – teda vyrobiť vo výsledku úsporné vozidlo s nízkou hmotnosťou a väčším vnútorným priestorom.
Ešte v 50. rokoch vznikli prototypy s označením 976, 977 a 978, ktoré kombinovali rôzne možnosti uloženia motora a pohonu. Nakoniec zvíťazil variant s motorom vzadu a pohonom zadných kolies. Dôvodom bolo nielen to, že vo výrobe vyšiel najlacnejšie, ale aj hľadisko sebestačnosti, pretože táto koncepcia nevyžadovala zahraničné súčiastky.
Začiatkom 60. rokov automobilka vyrobila prvých 50 kusov, ktoré prešli náročnými skúškami, okrem iného aj v extrémnych klimatických podmienkach v Rusku a Azerbajdžane, teda v mrazoch mínus 30 stupňov Celzia a horúčavách okolo 45 stupňov Celzia a vo vysokých nadmorských výškach.
Vo vládnom projekte Nový osobný automobil (NOV) bolo tiež rozhodnuté o výstavbe nového závodu s kapacitou 120-tisíc kusov osobných vozidiel ročne. Ten bol v Mladej Boleslavi uvedený do prevádzky v roku 1964 a bol jednou z najmodernejších tovární v Československu.
„Náš automobilový priemysel vstupuje do novej etapy. Na výrobu bola pripravená najmodernejšia technika s početnými automatickými zariadeniami,“ napísalo v marci 1964 Červené právo. Nová škodovka sa vyrábala do roku 1969, pričom každý ročník sa v detailoch jemne líšil. Väčšina z vozidiel bola osadená štvordobým, zážihovým, kvapalinou chladeným štvorvalcom s objemom 988 centimetrov kubických, verzia MB 1100 disponovala objemom 1107 centimetrov kubických a výkonom 31 až 38 kW.
Karoséria bola pôvodne štvormiestna, existovala štvordverová (sedan) aj dvojdverová (tudor) verzia. V roku 1967, po zosilnení podlahy a vystužení niektorých dielov, bolo vozidlo pretypované až dokonca na päťmiestne s vyššou pohotovostnou hmotnosťou.
„Embéčka“ s udávanou maximálnou rýchlosťou 120 až 130 kilometrov za hodinu a zrýchlením na stovku za 27 sekúnd, sa spotrebou medzi siedmimi až ôsmimi litrami benzínu na sto kilometrov vyrábala okrem bežného prevedenia Standard aj v prevedení de Luxe a v malom množstve aj vo verziách MBL, MBX a MBG. Existovali aj športové modely Škoda 1000 (1100) MBX Rallye.
Modernizácia v súvislosti so Škodou 1000 MB bola však na dlhú dobu posledná, čo sa prejavilo v zaostávaní podniku a strate konkurencieschopnosti. Epocha vozidiel Škoda s motorom vzadu trvala viac ako štvrťstoročie až do roku 1990. Z „embéčok“ sa postupne stala Škoda 100 a potom Škoda 105 a 120. Krokom vpred bol až model Favorit predstavený v roku 1987, vďaka ktorému po páde komunistického režimu a otvorení trhov o automobilku prejavili záujem zahraniční partneri.
Len samotní Česi však majú stále vo svojich garážach viac ako 16-tisíc exemplárov populárneho vozidla Škoda 1000 MB. Ich priemerný vek je 56,5 roka. V posledných desiatich rokoch je počet „embéček“ v registri vozidiel zhruba konštantný. Vyplýva to zo štatistiky ministerstva dopravy Českej republiky, niekoľko stoviek či dokonca tisícov kusov bude nepochybne pôsobiť aj na Slovensku.
Veľmi vyhľadávané sú podľa automobilového experta Antonína Šípka takzvané športové dvojkarburátorové verzie MBG a MBX, ktorých sa dohromady vyrobilo len zhruba šesťtisíc kusov. Vzácnych kupé MBX je v súčasnosti v českom registri vozidiel 122 a štvordverových MBG potom 80. Registračnú značku má stále tiež jeden automobil MB Tourist, ktorý bol určený na vývoz.
Ceny jednotlivých kúskov sa odvíjajú podľa stavu a vzácnosti samotnej verzie. Obyčajné MB 1000 v stave pred renováciou sa dá kúpiť za dvetisíc až tritisíc eur, renovované vozidlá stoja potom pokojne aj 12-tisíc eur. Cena vzácneho kupé MBX sa môže dokonca šplhať k hranici 40-tisíc eur.
Škoda 1000 MB je vyhľadávaným veteránom, rovnako ako jej nástupca Škoda 100. Časť ľudí si ich kupuje z nostalgie, pretože v minulosti sa tieto vozidlá objavili v mnohých rodinách, pričom ešte v 90. rokoch nebola „tisícka“ na ceste žiadnou vzácnosťou. Dnes je to už iné a stretnúť pekný kúsok je poriadna rarita.