Značku Tatra si dnes spájame už primárne s nákladnými vozidlami, v minulosti to tak však nebolo. Kopřivnická automobilka, ktorá patrí k vôbec najstarším na svete, totiž pred 90 rokmi novinárom prvýkrát ukázala asi najslávnejšie auto s prúdnicovou karosériou.
Premiéru si 5. marca v Prahe odbila Tatra 77, ktorá dostala tvary karosérie diktované aerodynamikou ako vôbec prvé auto na svete. Začala tak slávnu éru aerodynamických áut z mesta Kopřivnice, ktorá pokračovala modelom T87 alebo Tatraplanom.
Prvé prototypy nového veľkého luxusného modelu s aerodynamickou karosériou, ktorého duchovným otcom sa stal geniálny konštruktér Hans Ledwinka, boli otestované na cestách v roku 1933 a len o pár mesiacov neskôr sa začala i sériová výroba.
Tatra 77 ohromila pri svojom predstavení nielen prítomných pražských novinárov, ktorí si ju mohli aj na vlastnej koži vyskúšať, ale v roku 1934 sa stala senzáciou aj pre návštevníkov berlínskeho a parížskeho autosalónu. Do sŕdc automobilových nadšencov sa zapísala najmä svojim pokrokovým designom a technikou, poslúžila ako inšpirácia prakticky pre celý svet.
Pod jej podobou sú podpísaní okrem Ledwinky aj jeho syn Erich a konštruktér Erich Überlacker. „Sedemdesiatsedmička“ bola prvým automobilom značky s celooceľovou polosamonosnou karosériou. Jej charakteristickým znakom bol pozvoľna splývajúci zadok a to až do úrovne podlahy, ktorá bola pri prvých vyrobených kusoch dokonca drevená.
Dizajn s oblými hranami bol nielen elegantný, ale aj vysoko funkčný. Motor našiel svoje miesto vzadu priamo v oblasti hnanej nápravy, podvozok bol úplne plochý a vozidlo sa vyznačovalo na svoju dobu veľmi nízkym súčiniteľom odporu vzduchu cx 0,36.
Viac ako 5,1 metra dlhé vozidlo, ktoré bolo koncipované ako šesťmiestne, tak mohlo vďaka svojim aerodynamickým vlastnostiam uháňať rýchlosťou až 145 km/h, hoci vzduchom chladený trojlitrový osemvalcový agregát pod jeho kapotou disponoval výkonom len pomerne skromných 44 kW. Nový model Tatry zaujal najmä svojimi istými jazdnými vlastnosťami a komfortom.
„Konštatujem, že vozidlo docielilo a držalo rýchlosť 145 km/h, že má úžasnú ovládateľnosť, že ide zákrutami tempom priam nezmyselne rýchlym a pritom bezpečne, že na každej ceste len pláva. Ale hlavné je: nie je druhého vozidla, v ktorom by rýchlosti nad sto km/h boli tak príjemné a dávali pocit takej bezpečnosti. Je to pocit úplného odpútania sa od zeme, čo toto vozidlo robí viac ako automobilom, vozidlom, pre ktoré bude treba hľadať aj nové meno. Ako by sa vám páčil cestný aeroplán?“ pýtal sa čitateľov denníka Národní listy v roku 1934 novinár Viliam Heinz, ako uviedol v decembri 2018 motoristický časopis Automobil Revue.
Podľa časopisu Motor Revue z apríla 1934 nebola Tatra 77 vôbec lacnou záležitosťou, s cenou presahujúcou 80-tisíc korún bola vo výsledku takmer trojnásobne drahšia ako napríklad Škoda Rapid, ktorá bola však zhruba o meter kratšia. Titul najdrahšej tatrovky si vtedy držal luxusný malosériový model 80, ktorý bol určený na reprezentačné účely a ktorého cena atakovala hranicu dokonca až 200-tisíc korún.
O rok neskôr bol predstavený modernizovaný variant Tatry 77 s označením 77a, ktorý povyrástol až na úctyhodný rozmer 5,4 metra a dostal dokonca aj silnejší motor s výkonom navýšeným na 55 kW. Produkcia „sedemdesiatsedmičky“ bola ukončená v roku 1938 a celkom bolo vyrobených v oboch sériách 255 kusov týchto vozidiel.
Následníkom modelu 77 sa už v roku 1936 stal modernejší a výkonnejší typ 87, oba modely sa dokonca dva roky vyrábali paralelne. Okrem spomínanej Tatry 77 aj „osemdesiatsedmička“ patrí k slávnym modelom značky.
Zachovala si aerodynamický tvar predchodcu aj koncepciu so vzduchom chladeným motorom vzadu a k jej typickým znakom patrili tri predné svetlomety. Tatra 87 sa vyrábala počas vojny a aj po jej konci, hlavne pre štátne úrady a preslávili ju okrem iného aj cestovatelia Jiří Hanzelka a Miroslav Žigmund na svojej ceste okolo sveta.