Budúcnosť v automobilovom svete je stanovená ako elektrická, aspoň to vyplýva z aktuálnych plánov a smerovania značiek v posledných rokoch. Samozrejme, nezačali sa čoraz viac orientovať na e-mobilitu dobrovoľne, tlačia ich k tomu sprísňujúce sa emisné limity. A v blízkej budúcnosti sa na tom s veľkou pravdepodobnosťou nič nezmení. Niektorí výrobcovia však nechcú staviť všetko len na jednu kartu a pracujú aj na iných alternatívach – napríklad i vodíkovom pohone.
Ten má veľký potenciál a mnohé negatíva bežných batériových elektromobilov by mohol potlačit na minimum. Dotankovanie zásob by totiž bolo otázkou pár minút, „odpadom“ pri využívaní vo vozidlách by bola prakticky iba voda a dojazd by mohol siahať výrazne ďalej než v prípade e-vozidiel. Niektoré automobilky, napríklad aj Toyota, dokonca pracujú na implementácii vodíkového paliva do mierne upravených, pôvodne benzínových, spaľovacích agregátov. Príkladom je tiež HUV koncept vychádzajúci z projektu NamX marocko-francúzskej spolupráce.
Samotný vodík, ako bezuhlíkové palivo, vyvoláva nekonečné nadšenie. Od púští v Austrálii a v Namíbii až po vetrom ošľahané úžiny Patagónie, firmy a vlády po celom svete plánujú postaviť skoro 1 600 závodov na jeho produkciu. Plyn je možné vyrábať čisto, pomocou elektriny z vetra alebo slnka, v rámci procesu, pri ktorom sa rozdelia molekuly vody na vodík a kyslík.
Je tu však jeden problém – prevažná väčšina týchto projektov nemá jediného zákazníka, ktorý by si toto palivo kúpil, napísala agentúra Bloomberg. Z hŕstky tých, ktorí majú nejakú zmluvu o nákupe tohto paliva, má väčšina len vágne, nezáväzné podmienky. Možno ich tak v tichosti zrušiť, pokiaľ si to potenciálni kupujúci rozmyslia.
V dôsledku toho sa mnoho projektov, o ktorých teraz s veľkou slávou hovoria krajiny, ktoré sa usilujú o to, aby sa stali „Saudskou Arábiou vodíka“, pravdepodobne nepodarí nikdy zrealizovať. Iba 12 percent závodov na vodík má zmluvu so zákazníkmi na využitie tohto paliva. „Žiadny rozumný developer projektu nezačne vyrábať vodík, pokiaľ pre neho nebude mať kupcu, a žiadny rozumný bankár nepožičia peniaze na rozvoj projektu, pokiaľ nemá dostatočnú istotu, že vodík niekto kúpi," hovorí analytik organizácie BloombergNEF Martin Tengler.
Je ľahké pochopiť, prečo zástancovia vodíka v ňom vidia taký potenciál. Táto molekula môže mať zásadný význam pre dosiahnutie nulových čistých emisií v rámci boja proti zmene klímy. Pri spaľovaní v turbíne alebo v palivovom článku vyrába energiu bez toho, aby sa vypúšťali do ovzdušia skleníkové plyny. Takmer všetok dnes používaný vodík sa získava zo zemného plynu, pri jeho produkcii z vody a za využitia obnoviteľných zdrojov energie sa ale nevypúšťa žiadny oxid uhličitý.
Mnoho analytikov nevidí inú možnosť ako dekarbonizovať výrobu ocele, námornú dopravu a ďalšie odvetvia, ktoré nemôžu ľahko fungovať len s využitím elektriny. Automobily majú v podstate najviac na výber, aj preto zatiaľ dominujú bežné batérie a elektropohon.
BloombergNEF odhaduje, že v roku 2050 bude treba 390 miliónov ton vodíka ročne, aby sa podarilo eliminovať emisie oxidu uhličitého z globálnej ekonomiky. To je viac ako štvornásobok množstvo, ktoré sa používa dnes. Prechod na vodík však nie je jednoduchý. Väčšina podnikov, ktoré by mohli využívať vodík, by na to potrebovala drahé nové vybavenie, čo sa im nechce kupovať.
Vodík vyrobený z čistej energie potom stojí štyrikrát viac, než vodík vyrobený zo zemného plynu. Zároveň je ťažké vybudovať infraštruktúru pre dodávky vodíka – nielen závody na jeho produkciu, ale aj potrubie na jeho prepravu – keď sa dopyt po ňom môže objaviť až o niekoľko rokov. Krajiny s potenciálom výroby veľkého množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako je Čile, Austrália a Egypt, oznámili vysoké ciele produkcie tohto paliva, často na vývoz. Len v Číne bola oznámená výstavba viac ako 360 závodov na zelený vodík.
Európska únia si stanovila cieľ do roku 2030 vyrobiť desať miliónov ton bezuhlíkového vodíka a rovnaké množstvo doviezť. V Spojených štátoch vyčlenil prezident Joe Biden osem miliárd dolárov na vytvorenie takzvaných vodíkových centier, teda zoskupenia podnikov vyrábajúcich a využívajúcich toto palivo. Generálny riaditeľ firmy Plug Power Andy Marsh uviedol, že jeho spoločnosť vykonáva inžinierske a projekčné práce na európskych projektoch, ktoré by dohromady na výrobu zeleného vodíka využili zhruba 4,5 gigawattu obnoviteľnej energie.
„Ak sa podarí realizovať polovicu, budeme šťastní,“ povedal. „Ak sa podarí realizovať štvrtinu, budeme tiež šťastní,“ dodal. Aj keď si EÚ stanovila ambiciózne ciele, členské štáty ich stále zapracovávajú do svojich predpisov, čo zdržiava súkromné investície, upozornil Marsh. V USA sa priemysel a Bidenova vláda naďalej sporia o požiadavky na uplatnenie daňových úľav na vodík podľa federálneho zákona. Projekty určené na vývoz medzitým čelia ďalším prekážkam.
Na rozdiel od zemného plynu a ropy zatiaľ neexistuje pre prepravu vodíka globálny systém. Preprava vyžaduje jeho podchladenie, stlačenie alebo prepravu v inej, lepšie zvládnuteľnej forme, ako je čpavok, ktorý kombinuje vodík s dusíkom. Generálny riaditeľ firmy na výrobu vodíkových zariadení Thyssenkrupp Nucera Werner Ponikwar považuje potrubie za dobrú možnosť. Mnoho budúcich vývozcov vodíka však nebude schopných dostať vodík k svojim prípadným zákazníkom prostredníctvom potrubia. „Ak musíte prekonať oceán, je to ťažšie,“ upozornil Ponikwar.
Mnohí očakávajú, že ambicióznejšie projekty budú ticho zrušené. Niektoré navrhované závody už boli odložené. Ponikwar povedal, že dnes majú šancu na úspech projekty, ktoré zahŕňajú celý ekosystém, teda umiestnenie závodu na vodík blízko zdroja čistej energie a s pripraveným zákazníkom na dosah ruky. Jeho spoločnosť napríklad dodáva zariadenie do závodu na vodík v severnom Švédsku, ktorý bude následne zásobovať železiareň a oceliareň, ktorú pripravuje firma H2 Green Steel. Tá na projekt získala 6,5 miliardy eur.
Elektrinu bude závod získavať z vodných elektrární, ktorých je v regióne veľké množstvo. Spoločnosť Mercedes-Benz Group sa už zaviazala, že bude odoberať 50-tisíc ton ocele ročne. Podobnou cestou sa vydala aj firma Hy Stor Energy. Tá navrhla projekt, ktorý sa bude nachádzať v blízkosti zákazníka, firmy SSAB. Projekt v americkom štáte Mississippi bude na produkciu vodíka využívať veternú a geotermálnu energiu a vodík sa bude skladovať v podzemnej soľnej kaverne.
O projekt majú teraz záujem ďalší zákazníci. Stavba síce ešte nezačala, ale cieľom je tento projekt sprevádzkovať do roku 2027. „Nepostavili sme projekt a potom sa ho nesnažili predať ľuďom. Postavili sme projekt okolo zákazníka,“ povedala generálna riaditeľka firmy Hy Stor Laura Luceová. „Ja si myslím, že projekty, ktoré sú prispôsobené zákazníkovi, si nakoniec vždy nájdu cestu k realizácii.“