Prísne emisné limity aktuálne tlačia výrobcov áut k vývoju a uvádzaniu na trh elektrifikované vozidlá. Tie majú zaistiť nižšie flotilové emisie a prispieť tak k nižším sankciám automobiliek za prekročenie stanovených limitov. Hybridy, plug-in hybridy, ale aj elektromobily teda budú mať čoraz väčšie zastúpenie v ponukách značiek.
Odborníci sa pritom zhodujú v tom, že do piatich rokov budú prevažnú časť áut na cestách tvoriť práve elektromobily. V súvislosti s týmto progresom je preto namieste hľadanie čo najpraktickejších riešení nabíjania elektrických vozidiel. Je výhodnejšie nabíjanie doma alebo na verejnosti? A je to doma vôbec technicky možné?
Ak ste sa pre elektromobil už rozhodli alebo jeho kúpu aktuálne zvažujete, vhod padne mať prehľad o možnostiach a spôsobe jeho nabíjania. Verejných nabíjacích staníc je dnes už pomerne veľké množstvo, pričom sa nachádzajú pri vyznačených stĺpoch verejného osvetlenia, na vonkajších parkoviskách či v podzemných garážach nákupných centier. Má to však niekoľko "ale".
Verejné nabíjanie a jeho nevýhody
Problém je, že nabíjanie na verejnom priestranstve je cenovo vyššie ako nabíjanie doma a zároveň je aj z časového hľadiska najmenej praktické. Verejné nabíjacie stanice sú v drvivej väčšine prípadov spoplatnené, pretože rátajú s tým, že motorista nemá inú možnosť a musia ich využiť. Cena za takéto nabíjanie môže byť až trojnásobne vyššia ako pri nabíjaní vozidla doma.
Konkrétne, cena za jeden mw/h sa pohybuje na úrovni 450 eur. V praxi to znamená, že napríklad nabíjanie najpredávanejšieho elektromobilu na Slovensku vychádza približne na 18 eur, pričom doma by vás toto nabíjanie stálo asi šesť eur.
Navyše, ak aj niektoré nákupné centrá ponúkajú verejnú nabíjačku zdarma, rýchlosť jej nabíjania je iba pár kW, čo vám vo finále vystačí iba na cestu z nákupného centra. Rýchlonabíjačky bývajú väčšinou spoplatnené, no spolu s verejnými nabíjačkami poskytnú záchranu pri cestovaní alebo nemožnosti nabíjania v domácich podmienkach. Ich existencia je teda aj napriek vyššej cene dôležitá.
Negatívom je v tomto prípade tiež čas, ktorý si proces nabíjania. Ak natrafíte na slabšiu nabíjaciu stanicu alebo sa na nej musíte deliť o prúd s ďalším vozidlom, môže vaše nabíjanie trvať bez problémov i niekoľko hodín. Rýchlosť nabíjania totiž ovplyvňuje viacero faktov, ako je výkon nabíjacieho zdroja, výkon palubnej nabíjačky, typ prúdu, nabíjacích schopností batérie a v neposlednom rade aj od jej kapacity.
Ak využijete nabíjaciu stanicu s jednosmerným prúdom, batéria sa nabíja priamo s výkonom od 44 kw a viac. Tu už hovoríme o rýchlonabíjaní, kedy rýchlonabíjačka nabije od 100 do 500 kilometrov za hodinu. Inými slovami, batériu dokážeme nabiť za približne 20 minút až na kapacitu 80 percent. Takéto nabíjacie rýchlostanice, žiaľ, nie sú ešte samozrejmosťou.
Väčšinou na verejnom priestranstve natrafíte na nabíjačku so striedavým prúdom, keď sa batéria nabíja cez palubnú nabíjačku elektromobilu. Striedavý prúd prechádza cez palubnú nabíjačku a tá sa mení na jednosmerný prúd. V tomto prípade hovoríme o rýchlosti nabíjania 50 až 100 kilometrov za hodinu, čo znamená, že v nákupnom centre budete musieť pobudnúť podstatne dlhšie (ak chcete domov odísť s plnou batériou).
Na vybraných miestach Slovenska nájdete už aj ultravýkonné nabíjacie stanice s kapacitou 350 kW. Jedna takáto stanica dokáže automobil nabiť na dojazd 400 kilometrov už za 15 minút. Háčik je však v tom, že takéto vysokovýkonné nabíjanie zatiaľ nedokáže naplno využiť žiadne auto na trhu.
Riešenie v podobe wallboxu?
Vývojári z oblasti elektromobility majú na otázku výhodného nabíjania vozidiel jednoznačnú odpoveď. Najvýhodnejším riešením tak z časového, ako aj z ekonomického hľadiska je zriadenie domácej nabíjacej stanice. Predstavuje to šetrenie času i financií - počas noci si dobijete určité množstvo energie, ktoré však bez problémov vystačí na využitie počas nasledujúceho dňa (ak nejazdíte stovky kilometrov, na čo však elektromobil nie je úplne ideálny).
Stále si teda dobijete potrebné množstvo, nepotrebujete čakať niekde v nákupnom centre a zároveň takýto spôsob nabíjania šetrí životnosť batérie - tá sa totiž rýchlonabíjaním "z nuly na stovku" opotrebúva viac. „Pri nabíjaní z vlastných zásuviek a nabíjačiek vychádza cena elektriny približne na 150 eur za megawatthodinu,“ približuje Marek Choleva, spolumajiteľ spoločnosti Gardeon.
Upozorňuje však, že pri snahe vybudovať si domácu nabíjaciu stanicu (nie napájanie priamo zbežnej zásuvky), nazývanú wallbox, je rozhodujúca zásuvka, na ktorú sa napojí. Väčšina výrobcov ponúka wallbox s výkonom 22 kW.
Tento výkon sa dá nastaviť, pričom je dôležité, aby bol prispôsobený konkrétnym možnostiam a podmienkam siete. Pri štandardnej 220 V zásuvke sa treba pripraviť na podstatne dlhší čas nabíjania, no tu ide skôr o núdzové riešenie. „Je nevyhnutné, aby na mieste nabíjania bola osadená zásuvka s výkonom 6 až 6,5 kW. Vtedy znesie zaťaženie 10 a viac ampérmi a zároveň bude mechanicky odolnejšia,“ dodáva Choleva.
„Väčšina elektromobilov predávaných v Európe má zásuvku typu 2, a preto je na wallboxe možné nabíjať autá rozličných značiek. Automobiloví výrobcovia obyčajne odporúčajú svoj vlastný wallbox kvôli lepšej konektivite. Napríklad wallbox od BMW môže využívať vďaka RFID zariadeniam viacero používateľov s konkrétnym prehľadom spotreby,“ dopĺňa kolegu Daniel Šišan, KBB-konštruktér. Podľa neho môže aplikácia od výrobcov spojená s wallboxom ukazovať navyše detaily, ako je rýchlosť nabitia, prepočítavať cenu, zobrazovať aktuálny stav a veľa iných parametrov, ktoré sú vďaka telefónu ihneď k dispozícii a užívateľovi padnú pri využívaní/dobíjaní auta vhod.
Z pohodlia domova
Za azda jedinú nevýhodu možno pri domácej nabíjačke považovať vstupnú investíciu, no tá sa časom vráti a do budúcna dokáže ušetriť značné množstvo financií. Plusom nabíjania pomocou domácej stanice je bezpečnosť pre používateľov, elektromobil a aj vnútornú infraštruktúru, ktorá je zaistená vďaka komunikácii stanice a elektromobilu.
Jej inštalácia sa dá riešiť jednoducho, a to do prístreška alebo garáže. „Pri inštalácii nabíjačky v domácich podmienkach treba uvažovať aj o technickom vybavení domu, ako je napríklad bazén či tepelné čerpadlo, ale aj o veku domu a vyhotovení elektroinštalácie,“ pokračuje Choleva, podľa ktorého bývajú majitelia domov niekedy prekvapení, ak po inštalácii nabíjacej stanice na 11 kW nie sú schopní v dome zapnúť sušičku, práčku alebo čo i len varnú kanvicu.
Takéto nabíjanie predstavuje rýchlosť 50 kilometrov za hodinu, a teda, aj keď nie je najrýchlejšie, postačuje, ak je naň automobil napojený cez noc. Pred samotnou inštaláciou wallboxu je vhodné poradiť sa s elektrikármi, aby sa prípadne v domácnosti posilnili elektrické siete. Ak totiž chcete dosiahnuť dvojnásobný výkon, musíte si najskôr zabezpečiť trojfázovú 32 A, 400 V zásuvku.
„Fakt je, že nie každý majiteľ elektromobilu má doma vybudovaný priestor, kde môže auto zaparkovať a pohodlne ho rovno i nabíjať. Zamerali sme sa preto na vývoj praktických záhradných prístreškov, ktorých automatickou súčasťou je nabíjací wallbox. Kapacitu elektriny ktorá nepresahuje pár hodín z dňa, riešime už pri výstavbe prístreška. Navyše, klient si môže vybrať ľubovoľný rozmer i umiestnenie prístreška z masívnej oceľovej konštrukcie, ktorý si nevyžaduje žiadnu údržbu a jeho životnosť sa ráta na desiatky rokov,“ hovorí Marek Choleva.
Výrazný nárast sa očakáva tento rok
Vzhľadom na to, že štát v minulom roku odsúhlasil dotáciu elektromobility na Slovensku v sume šesť miliónov eur, záujemcovia si vopred zarezervovali rekordných takmer 800 elektrovozidiel. Tento rok na naše cesty pribudnú stovky ekologických áut, čo otázku ohľadom možnosti nabíjania doma posúva medzi naozaj prioritné.
Štát totiž súčasne podporí aj budovanie nabíjacích staníc, ktoré budú mať väčší výkon ako 11 kW. A to je možné aj pomocou domácich wallboxov. Ministerstvo hospodárstva na tento účel vyčlenilo 650-tisíc eur. Vďaka tomu bude v roku 2020 téma elektromobility v porovnaní s uplynulými rokmi oveľa pálčivejšia, keďže doposiaľ sa elektromobilov na Slovensku predalo v priemere okolo 200 kusov ročne.