Integrácia tunela Višňové do diaľničného úseku D1 priniesla motoristom po takmer troch desaťročiach čakania zásadnú úľavu v podobe časovej úspory a zvýšeného komfortu jazdy. Prechod z otvorenej krajiny do uzavretého tubusu však kladie na vodiča špecifické nároky, ktoré mnohí podceňujú alebo zámerne nerešpektujú. Tunel nie je len zastrešená cesta, je to priestor, kde každá odchýlka od predpisov generuje vyššie riziko nehody a vážnych následkov než na otvorenej diaľnici.
V uzavretom profile cesty neexistujú únikové zóny do priekopy či na trávnatý porast tak, ako je to na mnohých úsekoch diaľnic alebo bežných ciest. Jediný bezpečnostný priestor, s ktorým môžu motoristi v krízovej situácii pracovať, je pred a za vozidlom. Práve s manažmentom tohto priestoru majú slovenskí vodiči najväčší problém, čo potvrdzuje i vyjadrenie a dáta Národnej diaľničnej spoločnosti, zozbierané počas prvých týždňov prevádzky.
Základným problémom, ktorý tvorí základ pre vznik kolízií, je strata koncentrácie v kombinácii s falošným pocitom bezpečia u vodičov. Moderné osvetlenie a kvalitný povrch vozovky zvádzajú k podvedomému zrýchľovaniu a agresívnejšej jazde. Motoristi často ignorujú fakt, že v tuneli sa mení akustika, vnímanie rýchlosti je skreslené a reakčný čas v prípade nepredvídateľnej udalosti sa skracuje. NDS identifikovala tri kritické vzorce správania, ktoré priamo ohrozujú bezpečnosť premávky. Ktoré sú to?
Rýchlosť a odstup
Hoci je maximálna povolená rýchlosť v najdlhšom tuneli na Slovensku stanovená na sto kilometrov za hodinu, premenné dopravné značenie ju môže operatívne upravovať/znížiť na základe hustoty premávky, poveternostných podmienok pred portálmi alebo na základe prebiehajúcej údržby.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.