To auto - a pár desiatok jeho súrodencov v rovnakej konfigurácii - bude možno raz považované za esenciu absolútnej dokonalosti na evolučnom rebríčku automobilových dejín.
Najprestížnejšia športová značka. Jej najväčší a najluxusnejší model. Najobjemnější motor neuškrtený ekonormami. A k tomu dokonale starosvetská manuálna prevodovka s obnaženým "háčikom", ktorá pri každom prudšom preradení nádherne kovovo cvakne. To všetko dohromady úplne špičkovo funguje.
Keď opomenieme absurdnú spotrebu, s 612 môžete jazdiť pokojne každý deň do práce a voziť deti do školy. Nepredstaviteľné? Naopak.
Model 612 Scaglietti mierilo vo svojej dobe na klientelu iných prémiových značiek, ktorá sadala do najsilnejších luxusných "gétéčiek" - či už od športových značiek, alebo napríklad tých prémiových nemeckých. Na pomery Ferrari je auto neskutočne pohodlné, vnútri priestranné, s všetkou mysliteľnou výbavou.
Pod dlhočiznou kapotou si spokojne pradie masívny atmosférický vidlicový dvanásťvalec s objemom 5,75 litra a s výkonom naladeným na 540 koní s takmer 600 Nm krútiacim momentom. Maximálna rýchlosť je následne stanovená na 315 kilometrov za hodinu.
Absolútne mechanické šťastie
Medzi rokmi 2005 a 2011 ich v Maranelle vyrobili tri tisícky. Z toho len zlomok mal manuálnu prevodovku, ktorá poháňa - prirodzene - zadné kolesá. Ako to u Ferrari býva, presné čísla nie sú k dispozícii. Isté je, že prvá séria mala iba 43 kusov. Potom zrejme ešte automobilka vyprodukovala ďalšie. Podľa rôznych zdrojov mohlo byť áut s manuálnou prevodovkou buď 166, alebo 199.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.