Civic bol vždy trochu iný a hlavne vo svojej „ôsmej podobe“ pripomínal akési UFO. Dizajnovo sa teda Japonci veľmi úspešne odlišovali od konkurencie a inak tomu nie je ani s príchodom súčasnej generácie.
Tá sa oproti predošlej výrazne zmenila, čo je zrejme každému jasné už pri prvom pohľade. My sme si v redakcii vyskúšali obe motorizácie – litrový trojvalec a 1,5-litrový štvorvalec. Oba využívajú turbo a ako palivo benzín.
Odlišná v každom smere
Novinka, ako som už spomínal, dostala úplne iný vzhľad. Pôsobí omnoho agresívnejšie a to hlavne s prídavnými čiernymi prvkami aerodynamiky. V silnejšej verzii pribudli aj u nás a dokonale dotvorili charakter dynamickej „jednapäťky“.
V rámci testovania sa nám podarilo porovnať deviatu a poslednú generáciu s litrovým motorom. Je tak jasne vidieť, v čom všetkom sa najmladší súrodenec odlišuje. Prepracované bolo snáď všetko, celkové proporcie a línie sú úplne iné a dovolím si tvrdiť – oveľa krajšie.
Je jasné, že nie každému sa bude dizajnová cesta Hondy páčiť, je to však jedinečnosť, čo Civic vždy ponúkal. Budete ho jednoducho milovať alebo rovno nenávidieť. Rozmery narástli, a to v prípade šírky o tri centimetre, znížila sa výška o dva centimetre a najväčší posun bol v dĺžke, kedy sa desiata generácia „pretiahla“ o rovných 13 centimetrov.
Trochu zamrzí fakt, že predné či zadné obrovské otvory nasávania sú len falošným dizajnovým prvkom. Predné LED svetlomety dopĺňa čierna maska chladiča, čím vytvárajú jeden vkusný celok. V zadnej časti zase nájdeme dvojicu krídel – jedno je opticky spojené so zadnými svetlami s „C“ grafikou a druhý je akýmsi predĺžením strechy. Vodičovi však vo výhľade neprekážajú.
Pre mnohých bude zlou správou fakt, že novinka už neponúka zadné sedadlá s funkciou Magic Seats. Spôsobilo to presunutie palivovej nádrže k zadnej časti, vďaka čomu si však vodič vie nastaviť sedadlo podstatne nižšie a mať tak dokonalé „spojenie“ s autom pri jazde.
Za volantom nájdeme trojicu digitálnych displejov. Dva z nich zobrazujú teplotu či stav palivovej nádrže. Stredný, hlavný displej, zobrazuje všetky potrebné informácie pre vodiča a teda rýchlosť, otáčky, spotrebu či napríklad nastavenie adaptívneho tempomatu.
V strede palubnej dosky je osadený dotykový displej infotainmentu, ktorý je dostatočne prehľadný a rýchly. Ovládanie klimatizácie sa presunulo do digitálnej formy, avšak vďaka samostatnému tlačidlu sa pohodlne dostanete do nastavení. Teplotu si nastavíte jednoducho pomocou hardvérového otočného tlačidla.
Odkladacích priestorov je mnoho, rovnako ako miesta pre cestujúcich na predných či zadných sedadlách. Dozadu si bez problémov sadne aj 180 centimetrový človek, priestor na hlavu mierne obmedzuje prítomnosť strešného okna. Nič hrozné vás však nečaká.
Objem batožinového priestoru je dostatočných 420 litrov a poteší aj miesto v dvojitom dne. Ako sme mohli v teste zistiť, Civic teda ponúkne zábavu, odlišnosť, pohodlie a ukončuje to tým najlepším – skvelými jazdnými vlastnosťami a motorom.
Dokonalosť za volantom?
Akonáhle sa posadíte do kožených či textilných sedadiel (obe sú dostatočne pohodlné a dobre tvarované) viete, že toto nie je len bezduchý hatchback. Vyskúšali sme litrový trojvalec s výkonom 95 kW, 200 Nm krútiacim momentom a šesťstupňovým manuálom. Pravdupovediac, na bežnú jazdu väčšine úplne postačí aj táto základná motorizácia.
Nemá problém absolvovať aj dynamickú jazdu a poteší aj nie príliš výraznými vibráciami – známymi pri trojvalcoch. Od zvuku veľa neočakávajte, hoci vo vyšších otáčkach neznie vôbec zle. Spotreba sa pohybovala na úrovni približne sedem litrov. Akonáhle však trochu pritvrdíte, ľahko sa hranica posunie nad osem litrov. Na trojvalec je to trochu vyššia hodnota.
Rozhodne viac však k autu sedí druhá motorizácia v ponuke a to 1,5 litrový VTEC motor s výkonom 134 kW a krútiacim momentom 240 Nm. Opäť spolupracoval so šesťstupňovým manuálom a ponúkol naozaj parádne zvezenie.
Áno, auto miluje vyššie otáčky a naozaj poriadny výkon prichádza až pri asi štyritisíc otáčkach. Vtedy však ucítite, že charakter Hondy zostal nezmenený, respektíve bol len vyladený k ešte väčšej dokonalosti.
Spotreba sa pri „jednapäťke“ dokázala stlačiť na sedem litrov pri bežnom jazdení. V meste stúpne na menej lichotivých deväť litrov a ak si jazdu budete patrične užívať, s radosťou prehliadnete hodnotu viac ako 11 litrov zobrazenú na palubnom počítači.
Výkon dopĺňa aj dobrý zvukový prejav vychádzajúci z dvojice zadných koncoviek výfuku. Samostatnou kapitolou sa v tomto prípade stáva podvozok, ktorý je naozaj skvelý. Vzadu je opäť viacprvková náprava a k dispozícii sú dokonca adaptívne tlmiče.
O ich aktiváciu sa postará samostatné tlačidlo na stredovom tuneli, kedy podvozok príjemne stuhne. Inak je dostatočne komfortný a príjemne tlmí väčšinu nerovností.
Chválou neobídeme ani manuálnu prevodovku. Tá má skutočne vynikajúce krátke dráhy a páku. Radenie je jednoducho radosťou, a to tiež vďaka dobrému umiestneniu.
Kde je chyba?
Po predchádzajúcich riadkoch, kde ospevujeme túto novinku, možno čakáte tvrdú ranu a uvedenie chýb, ktoré Civic má. Nestane sa tak. Hoci sme sa snažili, nemáme autu v podstate čo vytknúť.
Jediným prehreškom je mierne vyššia spotreba či pomerne malá palivová nádrž s objemom 46 litrov. To je všetko, čím nás Honda mierne sklamala, no kompenzuje to svojimi kladnými vlastnosťami.
A áno, nájde sa ešte jedna podstatná vec, ktorá mohla byť iná – nižšia. Ide o cenu, ktorá štartuje na hodnote 16 990 eur, no náš testovací kúsok s litrovým motorom, výbavou Executive, Premium Packetom a manuálnou prevodovkou by vás vyšiel na 24 490 eur.
V prípade, že vás viac zaujala „jednapäťka“ viete ju mať v základe od asi 25 500 eur, v našom prípade to bolo 26 049 eur.
Zdá sa, že chybou, ktorá by mohla záujemcov najviac trápiť, je cena. Treba však podotknúť, že za ňu dostanete auto s vynikajúcimi jazdnými vlastnosťami, pekným dizajnom, dostatočným pohodlím a výkonom.
Okrem toho, neraz sa nám stalo, že si auto na parkovisku ľudia fotili. Honda Civic bola vždy iná, a tak je to aj v súčasnosti. Byť štýlový však niečo stojí, v tomto prípade teda minimálne 17-tisíc eur.