Do areálu Vodného kolového mlyna v Jelke sme prišli v ten najlepší možný deň – obloha bez jediného mráčika a pokojná hladina Malého Dunaja, ktorá odrážala slnečné lúče. Už z diaľky na seba pútal pozornosť drevený mlyn, ktorý sa týči na brehu rieky.

Nemohli sme sa dočkať toho, keď spoznáme jeho príbeh bližšie. Štafetu sme si pomyselne podali so žiakmi základnej školy, ktorí pri našom príchode práve odchádzali. Sprievodkyňa Hedviga Slanina Nagyová im veselo zakývala a už aj išla k nám s pozvánkou na prechádzku časom – do sveta, kde sa hukot vody miešal s rytmickým dunením mlynských kolies.

Desiatky mlynov

„Stojíme na ľavom brehu Malého Dunaja a pred nami je pozoruhodná technická pamiatka, vodný kolový mlyn v Jelke. Kolový preto, lebo stojí na koloch. Niekto ho pozná aj pod názvom Némethov mlyn, podľa vlastníka mlynu, rodiny Némethovcov,“ začala rozprávať.

Rozmach vodných mlynov na Podunajskej nížine kedysi nebol náhodný.