Keď človek cestuje po rýchlostnej ceste R1 smerom od Zvolena, pohľad na ľavej strane cesty vždy upúta zrúcanina, ktorá akoby strážila údolie Hrona. Je to Hrad Šášov, ktorý kedysi spolu s hradom Revište dohliadal na križovatku obchodných ciest vedúcich na Zvolen a Kremnicu.

Jeho ruiny sa vypínajú nad mestskou časťou Šášovské Podhradie, ktorá bola v minulosti samostatnou obcou, no dnes patrí k mestu Žiar nad Hronom. Výstup k hradu sa začína práve v Šášovskom Podhradí, priamo pri ceste, kde návštevníka privíta informačná tabuľa. Hneď vedľa natrafíte na malý domček, v ktorom je umiestnená Expozícia Združenia na záchranu hradu Šášov.

Pred ňou nás už čaká predseda združenia Rastislav Uhrovič, ktorý nám domček odomkne. Expozícia je totiž sprístupnená každý deň iba počas mesiacov júl a august, do októbra už len počas víkendov, keď je pekné počasie.

O hrade a obyvateľoch

Expozícia Združenia na záchranu hradu Šášov je rozdelená na dve časti, jedna časť je venovaná hradu, druhá etnografii, teda životu v obci. „V časti venovanej hradu môžete vidieť niekoľko zaujímavých artefaktov. Predovšetkým ide o stavebné prvky – tehly, na ktorých sa zachovali odtlačky stôp. Nájdeme tam napríklad stopu detskej nožičky, ale aj mačky či psa. Nachádzajú sa tu aj drevené časti pôvodných konštrukcií, z ktorých boli odobraté vzorky na dendrochronologickú analýzu (podľa letokruhov). Súčasťou expozície je tiež teoretická rekonštrukcia hradu z konca 18. storočia, teda z obdobia jeho zániku. Dlho sa predpokladalo, že hrad zanikol už v roku 1708, no archívny výskum ukázal, že ešte v roku 1778 mal strechu. Prvýkrát je ako ruina spomínaný až v roku 1809,“ povie nám Rastislav Uhrovič.

Prečo vlastne hrad zanikol, sa dodnes nevie. „Sme ešte len v procese pátrania. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že v tom čase bol hrad už len nadbytočným majetkom. Navyše do obdobia jeho zániku spadajú aj jozefínske reformy.“

Daroval ho manželke

Aj keď sme rozprávanie začali pri samotnom zániku hradu, cestou k nemu – po nenáročnom chodníku, ktorý zvládnete vyjsť za 15 až 20 minút – sa s Rastislavom Uhrovičom vraciame v čase späť k jeho vzniku a obdobiu, keď hrad zažíval svoju najväčšiu slávu.

Prvá písomná zmienka