V súčasnosti je približne dva milióny parciel s rozlohou 550-tisíc hektárov pôdy bez známych vlastníkov. Znamená to, že neznámy je každý tretí vlastník pôdy. Intravilány sú vyčistené na 95 percent, najväčší problém sú bývalé pasienky a poľnohospodárska pôda, ktorú zabrali roľnícke družstvá.
Počet evidovaných nezistených vlastníkov pritom bude stále narastať. Poriadok vo vlastníctve sa totiž robí pri tvorbe registrov obnovenej evidencie pôdy. A to je dlhodobý proces - niekde sa už konania ukončili, inde sa práve robia a niekde sa len pripravujú.
"Každý občan má vo vlastnom záujme urobiť kroky, aby o pôdu neprišiel," hovorí podpredseda Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Peter Vojtko.
Čakanie na verdikt
Podľa zákona o usporiadaní vlastníctva k pozemkom mal štát získať pôdu nezistených vlastníkov 1. septembra tohto roku. Zákon prijali poslanci NR SR ešte v roku 1995. Zákonodarcovia chceli do desiatich rokov vlastnícke vzťahy k pôde vyčistiť a majetok nezistených vlastníkov ku konkrétnemu termínu dať štátu a následne do jedného roka obciam. "Počet nezistených vlastníkov k 1. septembru je asi 850-tisíc," spresňuje Vojtko.
To bol hlavný dôvod, prečo ešte v apríli generálny prokurátor Dobroslav Trnka požiadal Ústavný súd o pozastavenie účinnosti ustanovenia, ktoré umožňuje prechod pozemkov nezistených vlastníkov ako opustené na štát a následne na obce a prešetrenie súladu s ústavou, ktorá zaručuje ochranu súkromného vlastníctva.
"Skúmanie o spornom ustanovení ,je v záverečnej fáze a do konca roka vydáme rozhodnutie," uvádza hovorca Ústavného súdu SR Štefan Németh. Dodáva, že súd preskúma len súlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Ak sa ukáže, že zákon nie je v súlade s ústavou, dostane parlament možnosť napraviť to.
Do roka a do dňa
V opačnom prípade - ak Ústavný súd nenájde rozpor s ústavou - bude rozhodovať dátum zápisu registra obnovenej evidencie pôdy do katastra. "V zmysle Občianskeho zákonníka je tam jednoročná ochranná lehota. Zoznamy sa rozširujú, pretože obnovené registre stále pribúdajú," vysvetľuje Vojtko.
Pozemok ako opustenú vec viacerí advokáti pripúšťajú. Napríklad bývalý predseda federálneho Ústavného súdu Ernest Valko už pred časom upozornil na analógiu s Občianskym zákonníkom: Ak je nejaká vec opustená a vlastník sa o ňu do roka neprihlási, prejde do vlastníctva štátu. Podľa Valku mali vlastníci dosť času na to, aby sa o svoje vlastnícke práva postarali.
Či o pôdu vlastník príde, rozhodne dátum zápisu do katastra. Z pohľadu nezistených vlastníkov možno teda hovoriť o šťastí, keď obec register obnovenej evidencie pôdy nemá.
Celkom inak sa na vec pozerá podpredsedníčka ZMOS a starostka Brusna Viera Krakovská: "Obce majú výnimočný záujem dať si do poriadku vlastnícke vzťahy k pôde. Keď im chýba list vlastníctva, nemôžu sa uchádzať o peniaze z eurofondov. Preukázať vlastníctvo je základná podmienka na získanie dotácií.
StoryEditor
Každý tretí vlastník pôdy je neznámy
V súčasnosti je približne dva milióny parciel s rozlohou 550-tisíc hektárov pôdy bez známych vlastníkov. Znamená to, že neznámy je každý tretí vlastník pôdy. Intravilány sú vyčistené na 95 percent, najväčší problém sú bývalé pasienky a poľnohospodárska pôda, ktorú zabrali roľnícke družstvá.