Vláda SR na svojej 135. schôdzi prerokovala a vzala na vedomie Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2005 a prognóza vývoja na rok 2005.
Materiál obsahuje základné údaje a informácie o vývoji hrubého domáceho produktu a jeho tvorbe z produkčného pohľadu, z hľadiska spotreby a z pohľadu tvorby dôchodkov. Uvádzajú sa tiež údaje o inflácii, demografickom vývoji, zamestnanosti, nezamestnanosti, priemernej mesačnej mzde v 1. štvrťroku 2005 a prognóze vývoja na rok 2005.
V 1. štvrťroku 2005 sa podľa spresneného odhadu vytvoril hrubý domáci produkt v objeme 332,5 mld. Sk. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2004 reálne vzrástol o 5,1 % (o 0,3 p. b. nižší prírastok ako v 1. štvrťroku 2004). V bežných cenách sa medziročne zvýšil o 7,7 %.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu tvorila pridaná hodnota 295,9 mld. Sk pri medziročnom zvýšení o 5,6 %. Podiel medzispotreby na hrubej produkcii v úhrne za ekonomiku klesol o 0,5 p. b. na 61,9 %.
Z produkčného pohľadu vyššia tvorba hrubého domáceho produktu súvisela najmä s rastom pridanej hodnoty v obchode o 14,6 %, pôdohospodárstve o 14,2 %, stavebníctve o 10,8 %, priemysle o 7,9 %, doprave, poštách a telekomu¬nikáciách o 4,7 %, os¬tatných spoločenských službách o 3,9 %, nehnuteľ¬nos¬tiach a pre¬náj¬me o 3,8 %, ve¬rejnej správe a obrane o 2,8 % a vo fi¬nančnom sprostredkovaní o 0,6 %. Úroveň 1. štvrťroka 2004 sa nedosiahla v zdravotníctve a so¬ciálnej pomoci o 12,4 %, školstve o 11,2 %, v ho¬te¬¬loch a reštauráciách o 1,6 %. Tvorbu hrubého domáceho produktu ovplyvnil aj vyšší výber daní na produkty o 1,1 % (znížený o subvencie na produkty).
Z hľadiska spotreby bol medziročný prírastok hrubého domáceho produktu ovplyvnený pokra¬čujúcim rastom zahraničného dopytu o 7,2 % a domáceho dopytu o 5,6 %. V rámci do¬máceho dopytu sa zvýšila tvorba hrubého kapitálu o 8 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 5,8 %), konečná spotreba domácností o 5,5 % a konečná spotreba verejnej správy o 2,3 % (údaje zahrnujú odhad ŠÚ SR za 1. štvrťrok 2005, nakoľko v čase spracovania hrubého domáceho produktu neboli dostupné kompletné výsledky za verejnú správu). Vyššia bola aj spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 5,1 % (tvo¬ri¬la 0,9 % HDP).
Z pohľadu tvorby dôchodkov bol medziročný prírastok hrubého domáceho produktu ovplyvnený rastom hrubého prevádzkového prebytku a zmiešaných dôchodkov o 9,1 %, odmien zamestnancov o 8,5 % a poklesom celkových daní z produktov a produkcie (znížených o subvencie) o 0,1 %.
Tempo vývoja základných agregátov tvorby dôchodkov sa premietlo v poklese podielu daní z pro¬dukcie (znížených o subvencie) na 11,6 % (o 0,9 p. b.) a v raste podielu odmien zamestnancov na 38 % (o 0,3 p. b.). Podiel hru¬bé¬ho prevádzkového prebytku a zmiešaných dô¬chodkov bol 50,4 %.
Príjmy štátneho rozpočtu k 31. marcu 2005 dosiahli 65 mld. Sk a výdavky sa čerpali v objeme 62,2 mld. Sk. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2004 klesli príjmy štátneho rozpočtu o 1,9 mld. Sk (o 2,8 %) v dôsledku nižších daňových príjmov. V rámci nich úroveň 1. štvrťroka 2004 nedosiahli najmä dane z príjmov fyzických osôb. Najväčší rast bol v príjmoch z dane z príjmov právnických osôb a zo spotrebných daní. Objem nedaňových príjmov zostal na minuloročnej úrovni. Výdavky štátneho rozpočtu sa medziročne znížili o 3,5 mld. Sk (o 5,4 %).
Oproti alikvótnemu podielu ročného rozpočtovaného objemu boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 0,7 mld. Sk a výdavky nižšie o 17,4 mld. Sk.
Hospodárenie štátneho rozpočtu Slovenskej republiky skončilo k 31. marcu 2005 prebytkom 2,8 mld. Sk (z podkladov Ministerstva financií SR), ktorý znamenal 0,8 % z hrubého domáceho produktu.
Inflácia v priemere za 1. štvrťrok 2005 dosiahla 2,8 %, pri raste regulovaných cien o 7,9 % a jadrovej inflácie o 1,1 %.
Spomalenie medziročnej dynamiky celkovej inflácie o 5,5 p. b. súviselo s miernejším rastom regulovaných cien o 7,1 p. b. a cien tovarov a služieb tvoriacich jadrovú infláciu o 1,8 p. b.
Peňažná zásoba M2 bola ku koncu marca 2005 v porovnaní s rovna¬kým obdobím roku 2004 vyššia o 6,6 %. Objem peňažného agregátu M1 vzrástol o 20,9 % (pri rýchlejšom raste netermínovaných vkladov). Peňažný agregát QM - kvázipe¬niaze sa znížil o 1,3 %, v dôsledku poklesu vkladov v cudzej mene (termíno¬vané vklady sa zvýšili). Celkový objem úverov sa zvýšil o 12,3 %. Výrazne sa zvýšili korunové úvery obyvateľstvu, korunové úvery pre podniky medziročne klesli.
Podľa predbežných demografických údajov sa v 1. štvrťroku 2005 narodilo 13 082 živých detí (o 50 viac ako v 1. štvrťroku 2004) a zomrelo 13 891 osôb (o 554 viac). Pokračoval prirodzený úbytok obyvateľstva. Počet živonarodených detí bol o 809 nižší ako počet zomretých. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 1 203 osôb (prisťahovalo sa 1 607 a vysťahovalo 404 osôb). Celkový prírastok obyvateľstva dosiahol 394 osôb (o 264 viac ako v 1. štvrťroku 2004).
K 31. marcu 2005 mala Slovenská republika 5 385 216 obyvateľov, z toho bolo 51,5 % žien.
Zamestnanosť v národnom hospodárstve v priemere za 1. štvrťrok 2005 dosiahla podľa výberového zisťovania pracovných síl 2 177,4 tis. osôb. V pozícii zamestnancov bolo 1 889,3 tis. osôb, podnikateľov bez zamestnancov 207,3 tis., podnikateľov so zamestnancami 72,4 tis. a vypomáhajúcich členov domácností podnikateľov 2 tis.
Medziročný rast zamestnanosti bol rýchlejší ako v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch. V porovnaní s 1. štvrťrokom 2004 bol vyšší o 2,3 %. Zvýšil sa počet podnikateľov bez zamestnancov o 26,6 % a podnikateľov so zamestnancami o 10,4 %. Takmer sa nezmenil počet zamestnancov (pokles o 0,1 %).
Vývoj priaznivo ovplyvnil rast počtu zamestnancov v priemysle (o 18,5 tis.), obchode (o 14,6 tis.), ne¬hnuteľnostiach a prenájme (o 12,4 tis. osôb), stavebníctve (o 8,2 tis.), ostatných spoločenských službách (o 7,3 tis.), verejnej správe a obrane (o 3 tis.), hoteloch a reštauráciách (o 1,4 tis.) a vo finančnom sprostredkovaní (o 0,5 tis.). Tendencia poklesu pretrvávala v odvet¬viach pôdohospodárstvo (o 5,4 tis.), zdravotníctvo a sociálna pomoc (o 3,5 tis. osôb), školstvo (o 2,3 tis.), doprava, pošty a telekomunikácie (o 1,6 tis.).
Rast zamestnanosti sa prejavil v medziročnom poklese nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (druhý štvrťrok po sebe). Počet nezamest¬naných sa v porov¬na¬ní s 1. štvrťrokom 2004 znížil o 9,7 % na 461,9 tis. osôb. Miera nezamestnanosti klesla o 1,8 p. b. na 17,5 %.
Nezamestnanosť najviac znižovali osoby, ktoré naposledy pracovali v priemysle (o 19,4 tis.), pôdohospodárstve (o 10,6 tis.), stavebníctve a ostatných spoločenských službách (zhodne o 10,1 tis.). Zvýšil sa počet nezamestnaných s nezisteným predchádzajúcim zamestnaním (o 5 tis.), ktorí nemali ešte zamestnanie (o 4,3 tis.), ktorí naposledy pracovali v školstve (o 3,6 tis.), vo finančnom sprostredkovaní (o 1,4 tis.) a v doprave (o 0,9 tis.).
Priemerná nominálna mesačná mzda v 1. štvrťroku 2005 dosiahla 16 022 Sk a medziročne vzrástla o 10,2 %. Jej reálne zvýšenie o 7,2 % bolo najvyššie od 2. štvrťroka 2002.
Tempo rastu nominálnej mesačnej mzdy bolo o 5,3 p. b. rýchlejšie ako rast hrubého domáceho produktu na zamestnanca (produktivita práce) v bežných cenách. Rast reálnej mzdy bol v porovnaní s tempom vývoja HDP v stálych cenách rýchlejší o 4,8 p. b.
Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančnom sprostredkovaní (34 132 Sk). Vyššia mzda ako v priemere za národné hospodárstvo bola tiež v odvetviach výroba a rozvod elektriny, plynu a vody (23 262 Sk), nehnuteľnosti a prenájom (19 349 Sk), verejná správa a obrana (18 460 Sk), doprava, pošty a telekomunikácie (18 304 Sk), ťažba nerastných surovín (17 958 Sk) a priemyselná výroba (16 941 Sk). Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ostatných spoločenských službách (11 671 Sk), hoteloch a reštauráciách (11 905 Sk), zdravotníctve a sociálnej pomoci (12 496 Sk) a v stavebníctve (12 507 Sk).
Priemerná nominálna mesačná mzda relatívne najrýchlejšie rástla v pôdohospodárstve (o 13,2 %), priemyselnej výrobe (o 13 %), verejnej správe a obrane (o 10,5 %), doprave, poštách a telekomuni¬káciách a školstve (zhodne o 9,6 %) a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (o 9,5 %). Najnižší prírastok mzdy mali zamestnanci v hoteloch a reštauráciách (3,1 %) a vo finančnom sprostredkovaní (4,6 %)
Po zohľadnení vývoja spotrebiteľských cien sa mzda reálne zvýšila vo všetkých odvetviach.
V podnikateľskej sfére priemerná nominálna mesačná mzda medziročne vzrástla v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 8,1 % na 18 255 Sk, v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 14,8 % na 15 187 Sk, v rozpočtových organizáciách o 10,2 % na 14 028 Sk a v príspevkových organizáciách o 5 % na 13 607 Sk.
Podľa prognózy Štatistického úradu SR sa v roku 2005 predpokladá rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách o 5,3 %. Miera inflácie v decembri 2005 oproti decembru 2004 sa očakáva vo výške 3,3 %. Na trhu práce (podľa výberového zisťovania pracovných síl) by zamestnanosť hospodárstva mala vzrásť medziročne o 1,4 % pri poklese počtu nezamestnaných o 7,4 % na 445 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa očakáva v priemere za rok 2005 vo výške 16,8 %. Priemerná nominálna mesačná mzda by mala dosiahnuť 17 200 Sk s medziročným prírastkom 8,7 %. Po zohľadnení prognózovaného vývoja spotrebiteľských cien reálna mzda medziročne vzrastie o 5,8 %.
Záver
Podrobnejšie údaje a informácie zverejní Štatistický úrad v publikácii Štatistická správa o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v 1. štvrťroku 2005, ktorá bude vydaná v 24. týždni t. r.