Stredoškoláci na Slovensku dostali prvýkrát do rúk manuál, ktorý by im mal pomôcť pri výbere vysokej školy. Akademická rankingová a ratingová agentúra zverejnila hodnotenie kvality 19 vysokých škôl. Najlepšie dopadla Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, za ňou skončili Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita vo Zvolene a Univerzita Komenského v Bratislave. Na poslednej priečke skončila Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pre agentúru boli pri hodnotení kľúčové granty pre školy, počty doktorandov, publikácií, záujem uchádzačov či pomer učiteľov a študentov. Jeden zo spoluzakladateľov agentúry, poslanec NR SR Ferdinand Devínsky, však upozorňuje - toto poradie nie je práve najobjektívnejšie. "Porovnáva sa totiž neporovnateľné."
Málo doktorandov, slabé výsledky
Agentúra rozdelila vysoké školy do šiestich kategórií podľa prevažujúcich študijných odborov na - agro, medicínsku, humanitnú, prírodnú, spoločenskú a technickú. Niektoré školy sa objavili vo viacerých kategóriách. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave skončila na chvoste tabuľky hneď trikrát. Pod jej neúspech sa podpísal predovšetkým nedostatok doktorandov i publikácií a citácií v odbornej tlači. "Doktorandské štúdium zatiaľ nemáme odsúhlasené ani v jednom študijnom programe," vysvetlil rektor univerzity Eduard Kostolanský. Napriek tomu majú pripravené už tri akreditačné spisy. Poklesu záujmu študentov sa neobáva, výsledky analýzy je pripravený zohľadniť v budúcnosti. "Musíme si pozrieť, ktoré parametre sa brali ako relevantné. Podľa toho sa pokúsime prijať opatrenia, aby sme nedostatky odstránili."
Kvalita znamená peniaze
Rebríček technických smerov vedie Technická univerzita vo Zvolene. "Túto pozíciu sme tušili. Začalo sa to totiž prejavovať už aj v praxi," upozornil rektor univerzity Ján Tuček. Kvalitu tejto školy zohľadnil pri rozdeľovaní peňazí aj rezort školstva. Univerzite pomohli v hodnotení najmä grantové programy. "V porovnaní s veľkými školami nemáme síce také veľké finančné objemy, no ak ich prepočítame na počet pracovníkov, držíme si štandardne dobrú úroveň." Technická univerzita v Košiciach skončila až na treťom mieste. Jej rektor Juraj Sinay pripúšťa, že škola má aj svoje slabé miesta: publikovanie v časopisoch, citácie, patenty. Práve patenty, nové projekty či vývoj špeciálnych technológií by pritom podľa neho mali byť základom hodnotenia univerzít technického typu. "Aby naši ľudia mohli bádať na najvyššej úrovni, musíme ich posielať do zahraničia, kde majú na to špičkovo vybavené laboratóriá."
Kompas pre študentov
Exminister školstva Milan Ftáčnik hodnotenie slovenských univerzít víta. Podľa neho uchádzačom o vysokoškolské štúdium môže pomôcť v orientácii pri výbere univerzity. "Takéto informácie študentovi nikto inak neposkytne. Doteraz sa študenti vždy rozhodovali podľa toho, čo počuli od starších spolužiakov alebo čo si prečítali na internete." Z hodnotenia by mali vyvodiť záver aj samotné školy. "Je to pre ne podnet, aby hľadali spôsob, ako zlepšiť svoju prácu." Devínsky zdôraznil, že cieľom agentúry nebolo kritizovať. "Naším hlavným cieľom je stimulovať vysoké školy, aby sa nad sebou zamysleli a pokúsili sa prijať nápravu." Predseda Študentskej rady vysokých škôl Jaroslav Juriga je presvedčený, že vďaka analýze študent dostane komplexný pohľad na výsledky práce tej-ktorej vysokej školy. Podľa Sinaya by sa maturanti pri výbere vysokej školy nemali riadiť len takýmto "rebríčkom". Mali by sa hlbšie zaujímať o to, čo ktorá škola ponúka. Zdôraznil, že ani firmy v zahraničí si nevyberajú absolventov škôl podľa toho, na akom mieste sa fakulta, ktorú vyštudovali, v hodnotení umiestnila. "Zaujíma ich predovšetkým to, či je ten človek schopný."
Fiasko na medzinárodnej scéne
Podľa Devínskeho analýza dokázala, že slovenské verejné vysoké školy na tom nie sú veľmi dobre. Zaostávame najmä v humanitných a spoločenských disciplínach. "Aj v oblasti prírodných technických vied potrvá ešte dlho, kým budeme dôstojnými partnermi školám v zahraničí." Devínsky tvrdí, že alarmujúci je najmä nízky vedecký výkon našich univerzít. "Ani jedna z nich nesplnila vedecké kritérium päťtisíc publikácií za desať rokov. Štich dodáva, že v TOP 500 vysokých škôl na svete nie je ani jedna univerzita zo strednej a z východnej Európy. "Problém je v tom, že naše univerzity sa orientovali takmer výhradne na pedagogickú činnosť, zo zákona by pritom mali vykonávať aj vedecko-odbornú."
Problém v manažmente
Štich tvrdí, že pri financovaní vysokého školstva sa na Slovensku kladie oveľa väčší dôraz na kvantitu ako na kvalitu. "Väčšina prostriedkov sa totiž rozdeľuje podľa počtu študentov. Vedúci služobného úradu na ministerstve školstva Peter Mederly upozorňuje, že niektoré z ukazovateľov, ktoré sa objavili v hodnotení, zohľadňujú pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov už niekoľko rokov. "Sú to napríklad počty absolventov doktorandského štúdia, objem finančných prostriedkov získaných z grantov či počty študentov." Na základe kvalitatívnych kritérií ministerstvo školstva tento rok rozdelilo vyše 2,7 miliardy korún z viac ako desaťmiliardového rozpočtu vysokých škôl. Príčinou nedostatkov podľa Devínskeho nie sú len peniaze. "Vysoké školy sa musia zamyslieť nad tým, ako zintenzívniť vedeckú prácu. Za súčasnej kvality niektorých vedení vysokých škôl to však bude nadľudská námaha."
Ktoré univerzity skončil v hodnotení najhoršie
Humanitné - Technická univerzita Košice
Prírodovedné - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Spoločenskovedné - Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Technické - Trenčianska univerzita A. Dubčeka
Zdroj: ARRA