Vláda SR na svojej 156. schôdzi, 7. decembra 2005, prerokovala a schválila Správu o boji proti prejavom násilia, intolerancie a extrémizmu v SR.
Cieľom správy je informovať o vývoji v tejto oblasti a dokázať, že Policajný zbor sa tejto problematike aktívne venuje, a to nielen v oblasti represie, ale aj v oblasti prevencie. Neustále monitoruje bezpečnostnú a spoločenskú situáciu a úspešne zasahuje proti prejavom extrémistických skupín.
Na Slovensku sú v súčasnom období sledované tri základné orientácie extrémizmu.
Pravicový extrémizmus
Pravicový extrémizmus je charakterizovaný najmä nacionalizmom, antisemitizmom, xenofóbiou a nenávisťou voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín. Vychádza z ideológie nacistického Nemecka, uctieva tradície a symboliku tretej ríše. V poslednej dobe sa pravicoví extrémisti začali hlásiť aj k myšlienkam a ideológii vojnového slovenského štátu a snažia sa rehabilitovať jeho predstaviteľov.
Pravicovo-extrémistické hnutia sú v súčasnosti organizované na odlišnej úrovni ako na začiatku 90. rokov. V tom čase išlo viac o náhodné zoskupenia bez trvalejšieho zamerania a štruktúry, ktoré verejnosť vnímala skôr ako výtržníkov a bitkárov. V posledných rokoch došlo ku kvalitatívnej zmene v aktivitách týchto subjektov smerom k radikalizácii a snahám o rozširovanie svojej členskej základne.
Ľavicový extrémizmus
Ideológia ľavicových extrémistických skupín čerpá z myšlienok komunizmu alebo anarchizmu. U skupín s prokomunistickou orientáciou je nepriateľstvo voči určitým vrstvám obyvateľstva motivované predovšetkým sociálnymi, triednymi rozdielmi. Anarchisti zas odmietajú akúkoľvek autoritu, štátnu moc a právny poriadok a hlásajú neobmedzenú slobodu jednotlivca.
Akcie ľavicovo orientovaných extrémistických skupín v drvivej väčšine bývajú vopred oznamované. Ich organizácia je zameraná na získanie podpory verejnosti a dosiahnutie pozitívneho ohlasu v médiách. Problém predstavuje ich spôsob vyjadrovania nesúhlasu. Pri akciách dochádza k porušovaniu verejného poriadku a niekedy aj k poškodzovaniu majetku. Najčastejšie ide o zastavenie alebo skomplikovanie verejnej dopravy počas akcie a protesty pred štátnymi budovami. Počas nich účastníci rozdávajú okoloidúcim propagačné materiály a organizujú spisovanie rôznych petícií.
Pri svojich aktivitách sa najčastejšie dopúšťajú priestupkov proti verejnému poriadku
V porovnaní s pravicovými extrémistami spoločnosť vníma ľavicové spektrum extrémistickej scény oveľa tolerantnejšie. Dôvodom je najmä to, že väčšina takto orientovaných skupín verejne nedeklaruje potlačovanie práv a slobôd ostatných občanov.
Nábožensky orientovaný extrémizmus
Na území Slovenska vyvíjajú činnosť okrem registrovaných cirkví a náboženských spoločností aj viaceré neregistrované náboženské spoločnosti.
Mnohé z nich možno označiť ako sekty. Sú to deštruktívne náboženské skupiny založené na fanatickom vierovyznaní, prípadne priamo na podvodoch ich zakladateľa, ktoré výrazným spôsobom narušujú mravný vývoj alebo porušujú právny poriadok, prípadne svojou ideológiou a názormi ohrozujú životy, zdravie alebo majetok osôb a porušujú všeobecne záväzné právne predpisy.
Bezpečnostná situácia
Celkový počet zistených rasovo motivovaných trestných činov klesá. Kým v roku 2003 ich bolo 117 a minulý rok 76, za desať mesiacov tohto roka polícia zaznamenala 69 trestných činov s rasovým motívom.
V roku 2003 bolo objasnených 77 trestných činov a v roku 2004 polícia objasnila 57 trestných činov s rasovým motívom.
Keďže bol v poslednom období zaznamenaný zvýšený výskyt aktivít pravicových extrémistov a fyzických útokov na osoby patriace k tzv. alternatívnej mládeži, ako aj na osoby, ktoré nesúhlasia s ideológiou pravicových extrémistov, boli prijaté opatrenia na eliminovanie prejavov extrémizmu a trestnej činnosti s prvkami extrémizmu. Ich účelom je zabezpečiť zlepšenie bezpečnostnej situácie na úseku boja proti extrémizmu najmä vykonávaním represívno-bezpečnostných akcií. Opatrenia by mali tiež preventívne pôsobiť na potencionálnych páchateľov fyzických útokov na miestach so zvýšenou koncentráciou osôb. Podľa skúseností z minulosti verejnosť takéto opatrenia vnímala pozitívne a medzi pravicovými extrémistami mali silný ohlas a výrazne preventívny účinok.
Prevencia
Polícia robí všetky kroky na elimináciu násilných prejavov extrémistických skupín, ktoré sa vnútorne organizujú a spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy ako aj s mimovládnymi organizáciami. Neoceniteľná je tiež spolupráca polície s občanmi. Polícia zároveň realizuje rôzne preventívne opatrenia, ktoré pomáhajú trestnú činnosť vyplývajúcu z predsudkov a rasizmu eliminovať.
V rámci ministerstva vnútra sa problematike riešenia extrémizmu venuje niekoľko útvarov. V prvom rade je to centrálna Komisia pre koordináciu postupu proti extrémizmu zriadená priamo na ministerstve. Metodicky riadi a koordinuje krajské komisie. Je tvorcom rôznych preventívnych projektov a akcií. V rámci reorganizácie Policajného zboru vzniklo 1. januára 2004 oddelenie boja proti rasizmu a extrémizmu. Toto oddelenie je súčasťou odboru boja proti terorizmu Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Oddelenie je zložené zo špecializovaných kriminalistov, ktorí sa problematikou rasizmu a extrémizmu zaoberali už v minulosti. Zabezpečuje metodickú podporu pre ostatné zložky polície a komunikáciu smerom do zahraničia. Na krajskej úrovni má problematiku extrémizmu pridelenú vždy jeden kriminalista.